Tešili sme sa na víkend na oslavu narodenín bratranca našich drobcov. Takže sme sa chystali stráviť víkend na Slovensku u mojich rodičov. Je krásne, že máme miesto, kde sa môžeme všetci spolu stretnúť. S toľkými deťmi by to na byte totiž nebolo možné. Rodinný dom s veľkou záhradou je na to ako stvorený. Ale to som odbočila od témy.
Keďže sa s Adamkom chystáme na očkovanie proti pneumokokom, robím všetko pre to, aby som ho udržala v dobrom zdraví. V piatok ale náš drobček začal byť umrnkaný, málo spinkal, chcel sa len nosiť. Už ráno mi Kubko hlásil, že Adamko má horúce čielko. Celý deň sa mi zdal rozhorúčený ale keď som mu merala teplotu, teplomer ukazoval 36,7. Tak sme pokračovali v balení s tým, že Adamko má asi len zlý deň. Tesne pred odchodom som mu ešte pre istotu zmerala teplotu znova a tentokrát už mal mierne zvýšenú teplotu. Ale vzhľadom k tomu, že bol stále uplakaný a neustále si strkal celé pästičky do pusy, prisudzovala som to rastúcim zúbkom, tak sme sa napokon rozhodli predsa len cestovať.
Po príchode na Slovensko mal Adamko stále zvýšenú teplotu a lesklé očká. V noci to už bola horúčka 38,6, tak sme mu ju začali zrážať detským sirupom Panadol Baby. Celú sobotu mal horúčku a začal dosť kašlať, tak sme došli k záveru, že asi chytil nejakú virózu. Opäť. Tak sme oslávili narodeniny a po gratuláciách a rozkrojení torty sme sa vydali na cestu domov. Obávali sme sa ďalšej bronchitídy a komplikácií s dýchaním a v takom prípade je lepšie byť v blízkosti detskej nemocnice v Brne. Musím priznať, že české zdravotníctvo je na lepšej úrovni ako to slovenské, preto som nechcela riskovať, že sa budeme musieť liečiť na Slovensku. Bolo mi len ľúto Kubka s Maťkom, že sa tešili na bratranca a sesternicu a príliš si ich neužili. Ale aj preto, aby sme náhodou nenakazili virózou aj ich, bolo lepšie odísť.
Celou cestou sme kontrolovali Adamka, či mu náhodou nestúpa teplota ale našťastie Adamko celú cestu pokojne prespal – teda s občasným zakašľaním. Spali aj Kubko s Maťkom, tak sme po dlhej dobe mali pokojnú cestu a priznám sa, že po prebdenej noci som niekoľkokrát zaspala i ja.
Po návrate domov sme boli prekvapení, že Adamko bol úplne bez teploty a dokonca sa pekne hral a usmieval a v noci sme sa po dlhej dobe vyspali. Tak som si hovorila, že Adamkovi možno chýbala len jeho postieľka a domáce prostredie. Tešila som sa, že to predsa len boli zúbky a už sme v pohode. Ďalší večer som však začala kašľať i ja a Adamko sa v noci neustále budil s dusivým kašľom, takže som ho neustále nosila na rukách. Takže záver? Keďže Adamko je neustále umrnkaný a strká si rúčky do pusy, zúbky nás určite trápia ale zrejme máme aj nejakú virózu.
Dlhšie vás už našim zdravím nebudem obťažovať, neviem či má tento príspevok hlavu aj pätu, keďže som niekoľko nocí nespala, tak ma prosím ospravedlňte a držte nám palce, nech sme skoro fit. Aspoň na pár dní. 🙂
-352x198.jpg)
