Žiadne lozenie, chcem chodiť!

Foto z ateliéru Fotopromě.cz

Tak som sa rozlúčila s bezpečným postupným zdvíhaním sa a zmierila som sa s tým, že opäť budem mať doma malého kaskadéra, ktorému musím stáť stále za chrbtom. Veľkou nevýhodou vynechania lozenia je totiž to, že dieťa nemá dostatočne zvládnutú koordináciu a pri strate rovnováhy nespadne na zadoček chránený plienkou ale priamo na hlavu, prípadne na chrbátik. Tak sa celkom vážne zamýšľam nad možnosťou, že Maťkovi kúpime malú prilbu. : -)

Našou najobľúbenejšou činnosťou je zdvíhanie sa na nohy na tých najnebezpečnejších miestach, tak som nadšením bez seba, keď vidím ako sa zdvíha pri sedačke a za sebou má hranu stolíka. Dúfam, že toto obdobie nepotrvá veľmi dlho a Maťko rýchlo spevnie a udrží sa na nožičkách. Opäť musíme všetko schovávať z jeho dosahu, tak máme malé deja vu a spomíname ako sme toto obdobie prežívali s Jakubkom.

Keďže sa pomaly blížia prázdniny, postupne sme sa rozlúčili s detičkami v klube maminek Kaštánek i s Lesní školkou. S Kaštánkem nás čakala rozlúčková plavba po Brněnské přehrade. Maťko celú prvú plavbu ukážkovo prespal a zobudil sa až na ihrisku, kde deti dostávali vysvedčenie a malé maškrty. Kubíček je veľmi zlatý ako sa chce s bráškom o všetko podeliť a musím dávať pozor, či mu do pusinky nestrká cukríky. Ale som rada, že má svojho bračeka rád a dáva na neho pozor.

Keďže u Kubíka stále pretrváva tvrdohlavé obdobie, rozhodol sa, že celú plavbu bude sedieť na lavičke a na vodičku sa nepozrie. Tak som premýšľala, kvôli komu som platila lístok na parník. Ale nakoniec sa mi ho podarilo ukecať a aspoň na chvíľku sa na vodičku pozrel a sledovali sme, či oproti nám nepláva nejaká pirátska loď, keďže pirátske obdobie u nás taktiež stále neskončilo.

V Lesní školce sme sa rozlúčili opekačkou ale keďže chlapci sa rozhodli celé popoludnie prespať, musela som ich zobudiť a tým pádom bol Kubko bez nálady a hneď ako sme dorazili, s obrovskými slzami mi zahlásil, že chce ísť domkov. A keďže sa blížil veľký čierny mrak, rozhodla som sa, že mu vyhoviem a vybrali sme sa domov. Samozrejme sme to nestihli a tá krátka búrka nás chytila cestou a my sme domov dorazili zmoknutí ako myši. Ale zase máme nový zážitok. : -)

A aby som nezabudla na náš veľký úspech, prestali sme bojkotovať nočník a Maťko už krásne kaká do nočníka. Je výhodou, že u Maťka vždy spoznám, kedy sa to blíži a stihneme ho na nočník posadiť. Kubko túto činnosť zvládal už v deviatich mesiacoch, tak som rada, že Maťko v tomto úspechu „zaostal“ len o dva mesiace. : -)

Tak už len zvládnuť chodenie a prvú fázu – miminkovskú máme za sebou. Potom nás čakajú radosti z naháňania dieťatka, ktoré ani chvíľu neposedí a neustále uteká opačným smerom ako by sme chceli. Tak nám držte palce, nech to úspešne zvládneme. : -)