Žeby prvé pohyby?

Jakubkova škôlka usporadúva niekoľkokrát do roka záhradné slávnosti nielen pre deti a rodičov zo škôlky ale aj pre široké okolie. Priznám sa, nie vždy mi to vyhovuje, pretože niekedy je účasť naozaj hojná a záhrada pri škôlke predsa len nie je tak veľká.

Ale zase je to výhoda pre rodičov, ktorí sa rozhodujú do ktorej škôlky by chceli svojho drobca prihlásiť. Nie že by sme si mohli v Brne vyberať. So škôlkami je tu problém asi ako všade inde. Veľa detičiek a málo zariadení, ktoré by mohli navštevovať. Teda pokiaľ nemáte peniaze nazvyš a nechcete im platiť súkromnú škôlku. Hoci aj tie sú celkom plné, pretože niektorí rodičia jednoducho nemajú na výber.

Som naozaj veľmi rada, že ja si môžem dovoliť zostať s deťmi prvé tri roky doma. Nerada by som sa o tie chvíle pripravila. Takže opäť veľká vďaka nášmu tatinkovi, ktorí nás všetkých uživí. 🙂 Ale aby som sa vrátila k záhradnej slávnosti.

Táto malo pomenovanie „Z pohádky do pohádky“. Deti plnili viaceré úlohy, za čo dostávali žetónky a tie si potom šli vymeniť za diplom a odmenu. Chodili napríklad po kladine k Širokému, zaviazali črievičku Pyšnej princeznej (keďže šnúrky viazať ešte nevieme, túto úlohu sme vynechali), kŕmili Otesánka, či ťahali repku. Bolo to veľmi milé a detičky sa naozaj snažili.

Tri úlohy zvládol dokonca aj Maťko, takže si tiež vyslúžil diplom a odmenu. Na záver si deti mohli odlomiť perníček z perníkovej chalúpky. Každá takáto akcia sa končí spoločným táborákom, ktorí sme kvôli chladnejšiemu počasiu neabsolvovali. Predsa len, sme zdraví len pár dní, tak sa snažím, aby to tak zostalo.

A čo naša jašterička? Páni, čoraz častejšie o našom miminku hovorím v ženskom rode. Žeby vnuknutie? Raz som našla v jednej diskusii rôzne babské rady, ako zistiť pohlavie dieťatka. Tak som sa len tak zo žartu do toho pustila. Skúsila som metódu s prsteňom na šnúrke, reakciu moču so sódou bikarbónou, plánovanie rodičovstva podľa Jonášovej metódy i čínskeko kalendára.

Podľa všetkých týchto „pokusov“ čakáme dievčatko. Tak som naozaj zvedavá na náš ďalší ultrazvuk. 🙂 Pred pár dňami som šla spať skôr ako Robert (nie že by to bolo niečo neobvyklé :-)) a ráno mi povedal, že sa v noci s jašteričkou zoznamoval. Položil mi ruky na brucho a cítil trhané pohyby, ktoré museli byť dielom miminka.

Spomínam si, že aj keď sme čakali Jakubka, tvrdil, že pohyby cítil skôr ako ja. Znie to ako hlúposť ale nie je to tak nemožné. Ja často niečo cítim, len neviem presne určiť či je to miminko alebo len pohyb čriev. Ale v posledných dňoch mám pocit, že je to predsa len jašterička.

Prvé pohyby sú naozaj zázrakom, hoci každá maminka si je istá až vtedy, keď cíti naozaj kopance. Ale keďže sa tak na pohyby teším, dúfam, že je to naozaj náš malý poklad.

Romana je v 16. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.