Tá najskôr zdolala Matejka, druhý deň chytila Jakubka a v tesnom závese za mnou nasledoval tatinko. Neviem ako je to možné, ale Adamkovi sa akoby zázrakom našťastie vyhla. Teda pevne dúfam, že už ho nechytí. A čo dobré hľadať v tejto viróze? Všetci si z nás robia žarty, či sa chystáme na vianočné prejedanie. Takže áno, môžeme sa napchávať celé sviatky a budeme mať svoju normálnu váhu. 🙂
Čo ma veľmi potešilo je to, že po niekoľkých rokoch máme krásne biele Vianoce. Neviem či snehová prikrývka vydrží až do Štedrého dňa ale už to, že sme si mohli posledný týždeň pred Vianocami užívať zimných radovánok, mi urobilo veľkú radosť. Deti som už pre istotu až do Vianoc odhlásila zo škôlky, aby mi ešte niečo ďalšie nechytili, takže máme dosť času chodiť sa na svah pod barákom bobovať. Podvečer, keď sa deti vrátia zo školy a zo škôlky, tak je svah plný, počas dňa sme tam sami, takže sa môžeme poriadne vyblázniť a nemusím sa báť nejakých zrážok na kopci.
V poslednej dobe nám doma neustále vypadáva internetové spojenie, čo ma doháňa k šialenstvu, pretože do piatku mám odovzdať prácu, ku ktorej je internet nevyhnutný. A pozitívum? Nejde internet – nemôžem pracovať = môžeme ísť von! A keď internet náhodou naskočí, pracujem večer, keď deti konečne spia. Ja síce padám dolu nosom ale nemusím sa trápiť, že vonku je krásne a deti musia sedieť doma.
Ale aby ste si nemysleli, že je to všetko také idylické. Keď sme vonku, všetko je super ale úplne trpím, keď sa máme von dostať. Obliecť tri deti, dostať ich von s kočíkom, bobmi, lopatou do snehu a nezblázniť sa pri tom, to je naozaj výkon. A to nehovorím o tom, keď sa vraciame domov, Adamko ešte spinká v kočíku (a ja by som bola samozrejme rada, aby tento stav pretrval), deti sú premočené, topánky špinavé a potrebujem aby sa v tichosti vyzliekli, vyzuli a nezamokrili mi celý byt. To som nakoniec totálne vystresovaná, vyšťavená a spotená. A druhý deň ma to čaká znova. Hurááá! Ale hlavne že sa máme radi. 🙂
Takže ako to vyzerá u nás tesne pred Vianocami? Všade neporiadok, špinavá podlaha (hoci ju umývam každý deň), nič napečené (hoci napečených bolo asi 13 plechov drobného pečiva) a o nejakom veľkom upratovaní nemôže byť ani reči.
A náš Adamko? Momentálne prekutáva každý kút, takže nechať ho chvíľku bez dozoru je dosť nebezpečné. Raz som chvíľku pracovala a našla som ho pri stromčeku s vianočnou ozdobou, ktorú sme vyrobili s chlapcami minulý rok, v zuboch (teda v puse, zuby ešte nemá :-)). To by nebol až taký problém, keby sme ju nemaľovali prstovými farbami. No čo vám budem hovoriť, modré bolo úplne všetko.
A naviac začína byť na mne dosť závislý a chce sa stále nosiť, takže urobiť čokoľvek môžem len vtedy, keď spí. Takže nerobím nič a mám kopec „voľného“ času. Super, nie? Ale aby som úplne neklamala, úspešne sa mi podarilo schovať vanilkové rohlíčky, kakaové rybičky a škoricové zvončeky a medovníkové cesto mám ešte v chladničke. Snáď ho ešte stihnem spracovať.
Včera dorazil posledný vianočný darček, stromček zatiaľ stojí a my sme všetci zdraví (aj sa to bojím napísať, aby som to nezakríkla!). Ale teraz musím bežať, lebo Adamko práve objavil dve fľaše detského šampanského.
Takže želám Vám všetkým krásne Vianoce, bohatého Ježiška, veľa lásky a pohody v rodinnom kruhu a žiadne nehody!
Krásne Vianoce!
-352x198.jpg)
