Vitaj Adamko!

Oslavu sme usporiadali u mojich rodičov, keďže majú veľkú záhradu, kde si môžeme posedieť a deti sa zároveň môžu vyblázniť na ich vlastnom ihrisku, ktoré tu postupne vzniká. Už majú pieskovisko, trampolínu, hojdačky a hromadu hračiek – odrážadlá, kosačky, lopty, kočík, jednoducho všetko, čo malí drobci „potrebujú“.

Počasie nám prialo a tak sme si užili krásny slnečný, nie príliš horúci deň. Adamko ako správny oslávenec bol v centre pozornosti, užíval si záujem všetkých a keď práve nespinkal, presúval sa z náručia do náručia. Od babičky a dedka dostal krásnu tortu, takže ani o maškrty nebola núdza. A už máme aj spomienkovú knižku, takže sa zase môžem realizovať. Snažím sa zapisovať všetko dôležité, čo sa v živote mojich detí deje ale priznám sa, že čím ďalej, tým je to náročnejšie. Teda myslím na čas. Stále si hovorím, to si musím zapísať ale akosi sa k tomu nemôžem dostať. Ešteže mám svoj blog na Babywebe, to ma aspoň donúti, aby som si ten čas našla. 🙂

A čo náš Adamko? Rastie akosi prirýchlo, rovnako ako Kubko s Maťkom a ja sa nestačím čudovať ako ten čas letí. Zakrátko bude mať už štyri mesiace a je to stále slniečkové dieťa. Ráno nás privíta krásnym úsmevom a plače len keď je veľmi unavený a nevie sa uložiť, prípadne, keď chce našu spoločnosť. Zbožňuje svojich bráškov a oni jeho, len na nich musím dávať pozor, aby ho samou láskou neumačkali. 🙂

A momentálne máme ďalší dôvod na slzičky a to rastúce zúbky. Detská lekárka mi síce tvrdila, že na zúbky je ešte skoro ale keď je dieťatko uplakané, neustále si hryzie pästičky a slintá, podľa mňa je dôvod jasný. Okrem toho má opuchnuté ďasienka, tak čakáme, kedy sa prvý zúbok vykľube.

Všimla som si, že Adamko sa neustále točí len na jednu stranu, tak sme ho začali motivovať aj na tú druhú. Ale zistila som, že jediné, čo ho dostatočne namotivuje, je televízia. Tak sme sa dívali na reklamy, lebo tie fungujú najlepšie a Adamko sa už krásne otáča na všetky strany. Na brušku už krásne pasie koníčky a občas sa mu podarí prevaliť sa na chrbátik. Hračky si už sám chytí do ručičiek a ako inak, hneď putujú do pusy. A neustále nás dostáva svojimi úsmevmi. Dokáže sa dokonca smiať a plakať zároveň. A to vtedy, keď plače a ja prídem k postieľke. On ďalej plače ale môj príchod odmení krásnym úsmevom a potom nevie, čo vlastne chce – či plakať alebo sa usmievať a tak radšej robí oboje. 🙂

A čo ja, trojnásobná mamina? Som vyčerpaná, vystresovaná ale stále šťastná a vďačná za moje deti. 🙂