Vianočné priania

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Jediné, čo nám trošku skalilo radosť boli čísla na teplomere. Tentokrát teplota vystúpila Matejkovi. Našťastie to bola len nejaká ľahšia viróza, ktorá rovnako rýchlo ako prišla, tak aj odišla. Tak som celej rodine rýchlo nasadila vitamíny a sirupy na podporu imunity, tak dúfam, že sme si všetky virózy už vybrali a nový rok privítame v zdraví.

Pred Vianocami sme ešte stihli navštíviť Brnenské Vianočné trhy. Našťastie sme tam boli so starými rodičmi, inak by sme tie naše víchrice len ťažko ustrážili. Trošku sa obávam až s nimi pôjdeme o také dva roky, lebo to už drobci budú v početnej prevahe. To už tú pomoc starých rodičov budeme naozaj potrebovať. Ale malo to jedno veľké pozitívum. Chlapci sa tak unavili, že po príchode zaľahli do postieľok a o chvíľu už sladko odfukovali :-).

Ja som si pred Vianocami ešte stihla užiť trošku skrášľovania a zašla som ku kaderníčke. Výnimočne som si mohla túto procedúru užiť bez detí, takže to bol pre mňa malý sviatok. Môj skvelý manžel zatiaľ vyložil doma nákup, uvaril obed a uložil chlapcov spať, takže ja som sa cítila ako kráľovná, ktorá si po príchode domov už len vyložila nohy a pustila rozprávku. A rozprávky – to je ďalšia vianočná kapitola.

Naši chlapci sa zamilovali do Shreka, hlavne do jeho vianočného príbehu, takže tento som videla asi 5x za deň. Vzhľadom k tomu, že Matejko mal teplotu a nemohli sme chodiť von, doma sa rýchlo začal nudiť, tak som bola vďačná za všetko, čo ho aspoň na chvíľu zaujalo.

Keďže Jakubko už bude mať 5 rokov, všeličomu už rozumie, tak sme dosť dlho premýšľali, ako prepašovať darčeky pod stromček. Nakoniec nám pomohla moja sestra, ktorá mi prezradila ich tajomstvo, že deti s tatinkom vyzerajú Ježiška a ona zatiaľ stihne uložiť darčeky. Tak som s deťmi vyzerala z okna a tatinko sa na Ježiška zahral. Keď som videla tie iskričky v očkách našich drobcov, keď uvideli darčeky, to bol pre mňa vrchol Vianoc.

Jakubka najviac zaujala udica s rybkami, takže teraz doma stále lovíme, Matejko je nadšený z maliarskeho stojanu. Kubkovi sa na stojane najviac páči magnetická tabuľka, na ktorej môže skladať z písmen slová. Aké bolo naše prekvapenie, keď Kubko zrazu zahlásil – „Aha, tu je napísané Brno.“ Neviem ako ani kedy sa to stalo ale náš drobec sa naučil sám čítať. Samozrejme nepodarí sa to vždy ale hra s písmenkami ho veľmi baví, tak sa pomaly „učíme hrou.“

A čo náš najmenší drobček? Ten ma prekvapil prvými poslíčkami. Hoci aj pri chlapcoch som mávala poslíčkov mesiac pred pôrodom, teraz sa mi to zdá naozaj skoro. Tak dúfam, že ho nenapadne prísť medzi nás príliš skoro. Už sa na ňho veľmi tešíme ale ešte musí vydržať. Každopádne začína ísť do tuhého. Už sme presťahovali postieľku naspať do spálne, pomaličky nakupujem potrebné veci do pôrodnice a chystám výbavičku.

Od mojich rodičov sme priviezli oblečenie po chlapcoch a po sviatkoch začnem pomaličky prať a žehliť. Nie že by som sa chcela nejako ponáhľať, zostávajú ešte dva mesiace ale nechcem si to nechávať na poslednú chvíľu a hlavne chcem to stihnúť ešte v dobe, keď aspoň trochu vládzem. V poslednej dobe som stále nejaká unavená a večer zaspávam spolu s deťmi. Viem že to spôsobujú hlavne virózy, ktoré sa chlapcov stále držia a upršané nevľúdne počasie. Občas mám pocit, že už ma toto počasie dostáva do poriadnych depresií. Chýba mi pobyt vonku a prechádzky na čerstvom vzduchu. Ale v tomto počasí ma to von ani veľmi neláka. Najradšej sa zachumlám pod dekou s teplým čajom a potom niet divu, že by som stále spala.

Takže moje vianočné priania – aby sa nám konečne všetky choroby vyhýbali, aby sme sa stále radi mali a v šťastí a v ten správny čas nášho drobčeka privítali :-).

Želáme Vám všetkých krásny a šťastný nový rok veľa splnených prianí :-).

Romana je v 29. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.