Vianoce – čas zázrakov

Nie že by som sa cítila stará, to ešte nie, len už mám akosi veľa kľúčových spomienok a začínajú mi modrieť (tí, ktorí ste videli film V hlave viete, o čom hovorím. Kto ste to nevideli, vrelo doporučujem :-)).

Predvianočný chaos mám odjakživa veľmi rada. Večerné pečenie, pretože počas dňa nie je čas, predvianočné upratovanie, ktoré mi teraz pri deťoch vydrží tak pol hodiny, zdobenie a horúci čaj pri rozsvietenom stromčeku pod dekou. Vôňa škorice, vanilky, mandariniek a ihličia – to pre mňa predstavuje vôňu Vianoc. Kedysi som milovala aj nakupovanie darčekov v preplnených obchodoch, teraz dávam prednosť objednávaniu cez e-shopy, keďže ísť nakupovať vianočné darčeky s deťmi nie je možné.

V poslednej dobe však akosi nemám odkiaľ čerpať energiu a začínam padať slušne povedané „na pusu“. Chlapci sú opäť chorí, viróza tentoraz dostihla aj mňa – našťastie len na pár dní a ja sa cítim veľmi vyčerpaná. V noci toho tiež veľa nenaspím, keďže Adamko v noci buď kašle alebo mu zatekajú soplíky a nemôže dýchať. A keď náhodou nie je chorý, zaručene mu lezú zúbky. O tých píšem každú chvíľu a stále ani jeden nemáme. Každej ďalšej virózy sa bojím, aby mu zase neprerástla do bronchitídy a my sme znova neskončili v nemocnici.

Na alergológii nám pani doktorka dôrazne prízvukovala, že máme skončiť s nočným kojením, pretože to podľa nej spôsobuje Adamkove bronchitídy – teda konkrétne reflux, ktorým trpí veľa detičiek. Podľa pani doktorky akonáhle si dieťatko ľahne s bruškom plným tekutiny, tá mu začne zatekať do dýchacej trubice a spôsobuje bronchitídy. Keďže malé deti ešte nemajú poriadne vyvinuté tráviace ústrojenstvo, znie to logicky ale ako mám odučiť dieťa prisať sa v noci na prsník v období, keď mu rastú zuby a jedine dojčenie ho dokáže upokojiť.

Samozrejme sme to skúšali ale po niekoľkých prebdených nociach sme to vzdali. Snažím sa však nočné kojenie obmedzovať a už sa kŕmime len asi dvakrát za noc. Dúfam, že čo najskôr prestaneme úplne. Určite to však nechcem robiť násilne, keďže je to proti môjmu presvedčeniu. Pri Kubkovi aj Maťkovi som toto rozhodnutie nechala na nich a dojčila som ich do roka. Tak uvidíme.

Tento týždeň sme s Adamkom absolvovali aj kardiologické vyšetrenie, ktoré nám odporučili v nemocnici kvôli vylúčeniu prípadnej vrodenej srdcovej vady. Adamka musím veľmi pochváliť, pretože celé vyšetrenie, ktoré trvalo asi pol hodiny zvládol úplne pokojne, hoci sme ho museli držať, aby sa vôbec nehýbal. Nepripúšťala som si ani malú možnosť, že by mohlo byť niečo v neporiadku a tak ma pán doktor najskôr dosť vydesil, keď začal rozprávať, že má niečo úplne iné ako by sa čakalo a máme prísť o rok na kontrolné vyšetrenie ale záver bol, že žiadnu vrodenú srdcovú vadu nevidí a je v poriadku. Tak si vyberte, či je výsledok pozitívny alebo negatívny. Tak som sa rozhodla pripustiť si pozitívny výsledok a keďže je v poriadku a nemá žiadne obmedzenia, to negatívne pripisujem tomu, že keby vyšetrovali každé dieťa, každému nejaké drobné odchýlky určite nájdu, pretože každý človek je jedinečný a naše telá nie sú stroje.

Takže sa s vami lúčim so svojou neochvejnou vierou, že všetko zlé nás zďaleka obíde a čaká nás len ružová budúcnosť. No čo, Vianoce sú predsa čas zázrakov. 🙂