Strašiak menom nemocnica

Foto z ateliéru fotografie Fotopromě.cz

Opäť tá bronchitida

Chystali sme sa na Slovensko k mojim rodičom, keď Maťko opäť začal kašlať a ťažko dýchať. Tak sme sa rozhodli, že sa cestou pre istotu zastavíme na pohotovosti, aby sme nič nezanedbali. Tam nás hneď schladili, že cestovanie rozhodne neodporúčajú, vybavili nás respirátorom, s ktorým mal Matejko predychávať každé tri hodiny a v prípade zhoršenia máme byť hneď hospitalizovaní.

Tak sme opäť vybalili Kubkove a tatinkove veci a pre istotu nechali pripravenú tašku pre mňa a Matejka do nemocnice. Niekoľko nocí sme nespali a ľakali sa pri každom Matejkovom záchvate kašľa a aby to Kubkovi nebolo ľúto, začal kašlať aj on. Na druhý deň sme skončili na pohotovosti opäť. S malou dušičkou som čakala na ortieľ lekárky, ale našťastie nás pustila domov aj keď už s antibiotikami. Niekoľko nasledujúcich nocí bolo dosť náročných, s tatinkom sme sa striedali pri synčekoch a chodili sme ako mátohy. Obdivujem svojho manžela, že aj po takýchto nociach dokáže ráno vstať a ísť do práce. Som šťastná, že ho mám, lebo naozaj neviem, ako by som to zvládala sama. Je zaujímavé, že počas dňa sa cítim celkom fajn, ale hneď ako príde domov z práce, ja odpadávam únavou a už len čakám kedy chlapci zaspia, aby som si mohla ísť ľahnúť tiež. A náš tatinko zasadne k počítaču a ide pracovať. Takže láska moja, klobúk dole. : -) Pomaly ale isto nás však kašeľ opúšťa, tak dúfam, že už čoskoro opäť zájdeme na pekný výlet a užijeme si krásny počasie. Aj keď pri mojom šťastí hneď ako sa vyliečime určite začne pršať. : -)

Ahoj škôlka. Tak o rok

Ďalšia udalosť, ktorou sme posledné týždne žili, bola škôlka. V Brne je veľmi veľký počet detí a málo škôlok. Ale vzhľadom k tomu, že Jakubko bude mať v decembri štyri roky, myslela som si, že nebude problém dostať ho v septembri do škôlky. Omyl. Poslali sme prihlášky do šiestich škôlok a najlepšie sme skončili 16-ty pod čiarou. Bola som z toho dosť sklamaná ale snažím sa utešiť tým, že aspoň budem môcť stráviť dlhší čas s Kubkom, aj keď vzhľadom k jeho obdobiu vzdoru je to občas naozaj vyčerpávajúce : -). Neviete, kedy obdobie vzdoru skončí? Dúfam, že neprejde plynulo do puberty. : -) Keďže máme Matejka, doma budem tak či tak, ale je mi to ľúto, pretože vidím, že Jakubko už naozaj potrebuje detský kolektív. Na to, aby sme mu platili súkromnú škôlku nemáme peniaze, tak zatiaľ ho necháme v miniškôlke, možno na dva dni v týždni. Miniškôlok máme na sídlisku niekoľko, ale viac by nás potešilo, keby tu otvorili normálnu škôlku. Jednu mali stavať ale vraj je škôlok dostatok, takže projekt neprešiel. Zaujímalo by ma, kto to počítal.

Moje slniečka

Aj keď je to s dvoma chlapcami občas dosť náročné, som šťastná, že ich mám. Občas vyslovene padám dolu nosom, ale potom príde Kubko, objíme ma, dá mi pusu, Matejko sa na mňa krásne usmeje a položí si mi hlavičku na rameno a ja si uvedomím, aké mám obrovské šťastie, že ich mám. Byť maminkou je naozaj tá najkrajšia úloha, akú žena môže mať. Na mojich dvoch cvrčkov som neskutočne pyšná a cítim obrovskú zodpovednosť za ich výchovu a za to, aby som ich čo najlepšie pripravila na život. Najradšej by som ich neustále držala pod svojimi ochrannými krídlami. Dúfam, že tu budem môcť byť stále s nimi, počúvať ich sny, sledovať ich šibalstvá, fúkať im odreté kolienka, smiať sa spolu s nimi a užívať si každý spoločný deň.