Šťastný nový rok všetkým

Foto z ateliéru Fotopromě.cz

Pozor, bežím!

Odkedy Matejko začal sám chodiť, akékoľvek obmedzenie v chôdzi ho strašne rozčuľuje. V kočíku vydrží sedieť len kým sme v pohybe a keď ho na chvíľu „vypustím“, dostať ho späť predstavuje priam nadľudské úsilie. Do autosedačky sa celkom tešil, teraz ho do nej musíme vtlačiť násilím. Ja viem, takto sa správajú skoro všetky deti, pre mňa je to však novinka. Kubko so sedačkou nemal žiaden problém a v kočíku by sa pokojne vozil ešte aj dnes. Ale je pravda, že na svete nie sú dve rovnaké deti. Tí naši výmyselníci sú povahovo veľmi odlišní ale jednu vec majú spoločnú – sú rovnako milovaní.

Matejko je v chôdzi šikovnejší, hoci začal chodiť neskôr ako Jakubko. Jakubko bol však opatrnejší a dlhšie potreboval pri chodení oporu. Maťko sa nás týždeň držal za ruku a ďalší týždeň už utekal. Samozrejme stálo nás to zopár modrín ale nejaký ten pád Matejka rozhodne nezastaví. Je oveľa priebojnejší a tvrdší. Ak už spustí plač, tak to naozaj musí byť silný pád. Obvykle keď spadne, tak sa len hnevá, že ho zdržal v dobehnutí k jeho cieľu.

Malí veľkí kamaráti

Naši malí chrústici sa vedia neustále poštuchovať, sácať, mlátiť a v Matejkovom prípade aj kúsať ale je úžasné pozorovať ich, keď sa provokujú ku kadejakým lumpárnam a naháňajú sa po celom byte. Samozrejme s krikom, z ktorého nám praskajú ušné bubienky. Ale tie chvíle sú pre mňa nádherné a hoci sa vtedy teším na chvíľu, keď už konečne zaľahnú a v byte zostane ticho, som radšej keď sa s krikom naháňajú alebo jašia, ako keď sa o niečo doťahujú.

Dá sa nafúknuť byt?

Keďže naši chlapci celý rok poslúchali, Ježiško im nadelil kopec darčekov. S tatinkom sme v tomto zajedno a rozhodli sme sa, že každý dostane jednu hračku a jednu knižku, aby toho nemali naraz veľa. Úplne sme to síce nesplnili ale podarilo sa nám nezavaliť ich darčekmi. Kubko na svoje prvé narodeniny dostal veľa hračiek a potom nevedel s čím sa má hrať a toho sme sa chceli vyvarovať.

Ďalšie dni sme potom navštevovali rodinu a samozrejme všade ich čakalo nejaké to prekvapenie ale mali ich pekne nadávkované, takže sa všetkému potešili. Lenže detská izbička teraz vyzerá ako hračkárstvo a ja premýšľam, kam všetky hračky budeme dávať o rok. Celkom sa mi páči nápad jednej maminky, ktorá sa s deťmi dohodla, že každý rok pred Vianocami vyberú hračky, s ktorými sa už nehrajú a darujú ich deťom, ktoré tieto hračky ešte môžu potešiť a pripravia si tak miesto pre hračky, ktoré dostanú od Ježiška. Len sa bojím, že chlapci sú na to ešte malí, takže postupne takéto hračky začnem asi nenápadne odkladať sama. Alebo máte nejaký lepší nápad? Ak áno, sem s nimi. : -)

Dúfam, že ste si sviatky patrične užili a želáme Vám všetkým naozaj ten najlepší nový rok a nech sa Vám v ňom splnia všetky sny. : -)