Slnko, more a dva poklady

Foto z ateliéru Fotopromě.cz

Pred rokom sme o spoločnej dovolenke mohli len snívať. Ja som čakala na príchod Matejka na Slovensku a Robert sa zotavoval po operácii chrbtice v Brne. Dlhé 2 mesiace sme spolu komunikovali len po telefóne prípadne na skype. Možno aj preto sme sa rozhodli darovať si spoločnú dovolenku.

Aby sme si to naozaj užili, ukecali sme na dovolenku aj našich kamarátov, ktorí majú rovnako staré deti a bol to super nápad. Najviac si to užili Jakubko s ich synom. Neustále spolu vymýšľali rôzne blbiny a nás tým doháňali k šialenstvu. : -) Naši menši drobci sa občas doťahovali o hračky a hoci im na mori až tak veľmi nezáležalo, myslím, že si to užili aj oni. My dospeláci sme si najviac užívali večery pri vínku, keď deti sladko spali v postieľkach a my sme nemuseli byť v neustálom strehu. Dopriali sme si aj večere v plážovej reštaurácii, takže Matýsek už ochutnal aj hranolky. Viem, nie je to nič, čím by som sa mala chváliť, ale myslím že jedny hranolky mu neublížia. Je pravda, že na Jakubkov jedálniček v Matejkovom veku som bola podstatne prísnejšia.

Cesta domov bola trošku náročnejšia, pretože sme vyrazili o jednej popoludní, takže veľkú časť cesty chlapci nespali a samozrejme sme museli robiť častejšie prestávky a CD s pesničkami zo Spievankova sme počúvali stále dokola. Ale aj tak musím deti pochváliť, že cestu tak skvelo zvládli. Dosť nám pomáhalo aj počasie, pretože sme prechádzali cez niekoľko búrok a silných dažďov, ktoré deti uspávali. Domov sme dorazili o pol druhej v noci a samozrejme chlapci mali ráno a začali vymýšľať. Ale rýchlo sme ich „spacifikovali“, ja som si ľahla s Matejkom a tatinko s Jakubkom, takže prvú noc doma sme mali oddelené spálne.

Tým, že sme prišli v noci, mohli sme presne na minútu osláviť Matejkove prvé narodeniny. Cestou domov som sa stále dívala na hodinky a spomínala si na to, čo sa dialo pred rokom – odtečenie plodovej vody, cesta do pôrodnice, hopsanie v sprche na fitlopte, predýchavanie kontrakcií, buscopan od bolesti a tá nádherná chvíľa, keď mi Matejka po prvý krát položili na brucho. Nezabudla som na jedinú chvíľu a dúfam, že to tak aj zostane. Áno, pôrod je tá najmučivejšia ale aj najnádhernejšia skúsenosť v mojom živote a bez váhania by som si ju zopakovala. Škoda len, že manžel je proti. : -(

Na budúci týždeň nás čaká oslava Matejkových narodenín, hoci doma sme ju už oslávili. Tentokrát budeme sláviť s babinou a dedkom a mojou sestrou a jej rodinou, tak sa teším, ako si to deti užijú. A my samozrejme tiež. Dúfam, že nám bude priať počasie a my budeme môcť sláviť pod holým nebom pri ohníčku. Ako nám to vyšlo vám napíšem nabudúce.