Radosti a starosti s malými deťmi

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

A postaral sa mi aj o zábavu. V utorok ráno sme sa chystali do škôlky (ako obvykle sme nestíhali), keď zrazu Kubko začal strašne kričať. Pribehla som v domnení, že ho Matejko zase pohrýzol a tu mi Kubko so zúfalým plačom oznamuje, že spapal kocku lega. V prvom momente som nevedela, čo robiť. Keď sa mi podarilo upokojiť seba i Kubka, spýtala som sa, či ho niečo bolí, tak mi ukazoval na hrudník. Tak som radšej zavolala našej pani doktorke, čo máme robiť a tá nás odkázala do nemocnice na chirurgiu, kde nám povedali, aby sme pre istotu prišli.

Takže namiesto do škôlky sme sa vybrali do nemocnice. Keďže ako tehotná nemôžem absolvovať RTG vyšetrenie, museli sme zobudiť dedka, aby prišiel za nami. Výsledok bol samozrejme taký, že máme počkať, až sa kocka objaví sama. Ja som ale bola spokojná, že ho vyšetrili a nemusím panikáriť. Kubko mal z toho nakoniec super zážitok a tatinkovi sa do telefónu chválil, že dedko mu dal novú prezývku – legožrút.

Aby Matejko nejako za bráškom nezaostával, na večernej prechádzke zakopol a spadol priamo na hlavičku. On teda zvyčajne padá spôsobom, že sa buchne hlavou o chodník. Na hlave mal obrovskú hrču a stále plakal, že ho bolí, čo u neho nie je zvykom. Zvyčajne si nechá boľačku len pofúkať a ide sa ďalej. Tak som premýšľala, či neotočím nemocnicu ešte raz. Nakoniec bol však Matejko ok, tak som šla večer maximálne vyčerpaná spať. Našťastie aspoň drobček v brušku veľmi nevyvádzal, hoci aj ten mi už začína dávať zabrať. No čo, najvyšší čas zvykať si, že budeme mať doma veselo.

Keď sa na oblohe po zamračených upršaných dňoch objavilo konečne slniečko, zistili som, že to bolo to, čo mi posledné dni chýbalo. Slnečné dni ma vždy napĺňajú optimizmom a energiou a upršané počasie mi naozaj nesvedčí. Milujem všetky ročné obdobia ale musí svietiť slnko. Bez neho som depresívna a nechce sa mi ráno ani vstať z postele. Tak dúfam, že na oblohe aspoň zopár dní zostane, nech si urobím zásobu.

V sobotu sme krásne počasie využili a zašli sme si s kamarátmi na výlov rybníka. „Užili sme si“ davy ľudí a kúpili sme si perníkové rybičky. Z tých živých sa mi totiž poriadne obracal žalúdok. Trochu sme sa báli, aby sme deti v tom dave nestratili, tak sme ich radšej niesli na rukách, takže drobček v brušku zase dostal zabrať. Ale hovorím si, že aspoň budem silnejšia pri pôrode. 🙂

Mám pocit, že tento drobček je v brušku asi najaktívnejší – najčastejšie a najviac kope. Bruško mi už poriadne nadskakuje a občas pocítim aj poriadne bolestivý kopanec. Dúfam, že nebude najaktívnejší aj po narodení, lebo keby bol ešte živší ako Kubko s Maťkom, tak to bude naozaj veselé. 🙂

Užívajte si jesenného slniečka a ja sa budem tešiť opäť o týždeň.

Romana je v 21. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.