Po prvý krát po siedmych rokoch

Doslova. Jediné obdobia, kedy som bola niekoľko dní bez nich, boli moje dva pobyty v pôrodnici – a tam som bola bez dieťaťa len pár hodín, kým sa ďalšie nenarodilo 🙂 Stále mi všetci hovorili, že si musím urobiť čas pre seba a ukradnúť si niekoľko dní len na svoje záujmy a oddýchnuť si ale ja to nejako neviem. Niekedy sa cítim, akoby mi pri pôrode zabudli prestrihnúť pupočnú šnúru a ja som s deťmi neustále prepojená. Ale je pravda, že už dosť „blbnem“ a naozaj potrebujem byť aspoň chvíľku bez mojich milovaných pokladov, aby som sa úplne nestratila sama sebe. Pretože s nimi už nie som ženou, nie som osobnosťou s vlastnými myšlienkami, názormi, snami – som Kubkovou, Maťkovou a Adamkovou mamou. Aby ste pochopili, byť ich maminkou je tá najkrajšia úloha v mojom živote ale už potrebujem byť aj sama sebou. Maminky mi iste rozumejú.

A tak sme sa s manželom rozhodli, že si utrhneme čas pre seba a na výročie svadby sme si darovali wellness víkend. Priznám sa, že som ani nepredpokladala, že sa nám podarí odísť, pretože pri troch deťoch je veľmi pravdepodobné, že aspoň jedno ochorie alebo sa udeje niečo iné. Úplne bez problémov to nebolo a do poslednej chvíle sme si neboli istí, či budeme môcť odísť no napokon sa to predsa podarilo. Kubka s Matejkom sme nechali na prázdninách u mojej sesternice a Adamko zostal u babičky – po prvý krát bez maminky.

Môj skvelý manžel mi ešte pripravil niekoľko prekvapení a cestou sme sa zastavili v malej dedinke, kde sa natáčal náš obľúbený seriál. Urobili sme si malú prestávku a kochali sa krásou okolitej prírody. Ale tým, že sme mali posledný deň dosť nabitý a náročný a museli sme riešiť kopec záležitostí, bola som napätá a príchod na hotel som si užila s poriadnou migrénou. Ale čuduj sa svete po jednej sprche a pohodovej večery v príjemnej atmosfére sa bolesti hlavy i krčnej chrbtice úplne vytratili a ja som si mohla začať naozaj užívať odpočinkový víkend.

Našťastie ani moje obavy, že si budem vyčítať svoj odpočinok bez detí sa nepotvrdili. Možno preto, že som vedela, že sú spokojní a je o nich výborne postarané alebo som si jednoducho povedala, že si to zaslúžim ale naozaj som si užívala bez výčitiek svedomia – teda samozrejme v rámci slušných mravov 🙂 Bolo ale skvelé môcť sa v pokoji navečerať, keď nemusíte neustále odbiehať od stola, kŕmiť dieťa, prípadne utierať rozliate mlieko, spať dovtedy než sa sami prebudíte, sedieť večer na terase pri dobrom vínku, či nechať sa rozmaznávať vo vírivke či pri aromatickej masáži. A hlavne mohli sme si užívať jeden druhého, môcť sa v pokoji rozprávať a počúvať jeden druhého bez neustáleho prekrikovania detí či skákania do reči. Jednoducho byť opäť spolu.

Okrem všetkého čo ponúka hotel sme stihli aj výlet na Pustevny, hore nás vyviezla lanovka a dolu sme to skúsili na kolobežke. Priznám sa, že na kolobežke som stála po druhý krát v živote (po prvý krát to bolo v Tatrách pri podobnej príležitosti), takže som sa jej chytila s poriadnym rešpektom. Ale po šiestich kilometroch bez pádu som mala chuť si tento zážitok zopakovať. Priznám sa, že Beskydy ma uchvátili a keďže sa tam chystáme na predĺžený víkend aj s deťmi, možno budem mať ešte príležitosť.

Každopádne svoje „po prvý krát po siedmych rokoch“ sme si náležite užili a priznám sa že cestou domov ani neviem, ktorý z nás sa na deti tešil viac. Takže už sme zase všetci šťastne pokope a ja dúfam, že ďalšia príležitosť byť pár dní bez našich pokladov sa neobjaví zase až o sedem rokov.

Teraz nás čaká nástup do školy, do škôlky a ja dúfam, že to zvládnem bez emočných záchvatov (ale nejaké slzičky sa objavia určite). Ako sme to všetko zvládli, popíšeme nabudúce 🙂