Príliš veľa detí?

DENÍK ZKUŠENÉ MATKY Už som si tak nejako zvykla na to, že keď niekomu poviem, že mám tri deti, tak sa na mňa pozrie s ľútosťou v očiach, prípadne ako na blázna. Tak premýšľam kedy kto rozhodol o tom, že ideálna rodina pozostáva z mamy, otca, syna a dcéry.

Musím sa priznať, že sama som si tak ideálnu rodinu predstavovala. Tento model rodiny je v nás zakorenený a každý sa vás automaticky pýta tie isté otázky. Keď čakáte dieťa: „A kedy bude svadba?“ Keď máte po svadbe: „A kedy bude dieťa?“ Keď máte dieťa: „A kedy bude druhé?“ A akonáhle máte dve deti rovnakého pohlavia, každý sa spýta: „A neskúsite ešte dcéru, prípadne syna?“ Priznávam, že keby sme mali syna a dcéru, Adamko by sa už asi nenarodil, pretože som bola tiež ovplyvnená okolím a neustálymi otázkami.

Dnes som vďačná za to, že sa mi narodili dvaja chlapci, pretože vďaka tomu máme naše tretie malé slniečko. Najviac ma však prekvapuje to, že nikto nám nechce veriť, že Adamka máme preto, lebo sme chceli tretie dieťa. Každý hneď predpokladá, že sa nám neplánovane „podaril“. A keď sú už ochotní pripustiť možnosť, že sme to takto chceli, tak každý hneď reaguje komentárom: „Zase chlapček? Asi ste chceli dievčatko, že?“ Áno, priznávam, že som si želala mať aj dievčatko ale som šťastná a vďačná, že mám tri krásne zdravé šikovné deti a nemyslím, že by ma bolo treba ľutovať preto, že mám „iba“ troch chlapcov. Tak mám často chuť, týchto „zvedavcov“ odbiť slovami, aby sa starali o seba.

Aj napriek týmto „nepriaznivcom veľkých rodín“ mám pocit, že v mojom okolí je veľkých rodín naozaj požehnane. Na ihrisku či v materskom centre stretávam 4 mamičky troch detí a 3 mamičky 4 detí, takže si nemyslím, že by sme boli takou raritou. Je krásne mať veľkú rodinu, hoci je to samozrejme veľmi náročné. A nemyslím len po finančnej stránke, hoci tá je asi najhlavnejším dôvodom, prečo nie je viacpočetných rodín viac. Je to náročné aj časovo – rozviesť ich do školy, škôlky, na krúžky, každému z nich sa venovať, večer ich všetkých okúpať, uložiť ale priznám sa, že ja sa najviac bojím toho, ako budeme zvládať choroby. Akonáhle totiž ochorie jeden, môžem čakať, že to chytia aj ostatní a samozrejme nikdy nie naraz.

Kým som na materskej dovolenke, dá sa to zvládnuť, hoci po takejto chorobovej štafete som zase ja zrelá na wellness pobyt. 🙂 Ale neviem si dosť dobre predstaviť, ako to budem zvládať, keď budem chodiť do práce. Ale tým sa budem zaťažovať až o dva roky. Nateraz si hovorím, že som maminkou troch krásnych šikovných chlapcov a som na to hrdá. Každý je iný a každý dokonalý. Občas z nich síce idem vyskočiť z kože, som vystresovaná, vyčerpaná, frustrovaná z toho, že nie som takou mamou ako by som chcela byť ale viem, že oni sú mojim životom a nechcela by som žiť inak. Bez detí by som mala viac peňazí, viac voľného času, viac času pre seba, pre nás s manželom, viac možností sebarealizácie, viac možností cestovať ale s nimi som najbohatšia na svete. 🙂