Opäť u dedka a babinky

Deti dostali do záhrady novú atrakciu – trampolínu. Moja sestra do nich dva dni hustila pravidlá a musím povedať, že celkom úspešne. Je to pravda, čím viac je detí, tým je dôležitejšie stanovovanie pravidiel a pri takej zábavke ako je trampolína, je to skoro nevyhnutné. Deti sa super vybláznili a večer poodpadávali do postelí. Uvidíme ako dlho ich to bude baviť ale zatiaľ skáču o dušu. Tiež som si to vyskúšala a mám taký pocit, že dokonca po prvý krát v živote. Aspoň si nepamätám, že by som na trampolíne niekedy skákala.

Adamko je u starých rodičov tiež nadmieru spokojný, v kočíku prespinká skoro celý deň. Mala som strach, či potom nebude mať problém spať aj v noci, ale zdá sa, že čerstvý vzduch ho celkom dobre unaví, pretože ani s nočným spánkom nemáme problém. Výnimkou bola len jedna noc, kedy zaspal v záhrade asi o šiestej popoludní a neprebudilo ho ani prenesenie do kolísky. O druhej v noci sa však zobudil vyspinkaný a chcel sa „zhovárať“. Našťastie mu táto túžba vydržala len asi hodinku a potom znova zaspal. Je to proste naše zlatíčko.

Matejko si začína uvedomovať, že prišiel o svoju pozíciu najmladšieho člena rodiny a začína si pýtať našu pozornosť. Chce sa nosiť v náručí, je uplakaný a stále si ma stráži. Zaujímavé ale je, že nežiarli na Adamka ale skôr na Jakubka a keď ho náhodou objímem alebo chytím za ruku, kričí, že som jeho maminka. Snažím sa mu viac venovať a dúfam, že časom sa bude cítiť opäť sebaistý a nebude tak trvať na tom, aby sme sa venovali iba jemu.

Jakubka zase začala trápiť alergia a musím povedať, že mňa tiež celkom zmáha. Hlavne rána sú ťažké, neustále mi tečie z nosa a slzia mi oči, tak sa teším až konečne odkvitne repka olejka, ktorá tu kvitne všade naokolo.

Čaká nás ďalšia poradňa s Adamkom, tak som zvedavá, ako sme zase narástli. Trošku sa trápime s jeho suchou pokožkou, nepomohlo ani telové mliečko, ktoré nám pani doktorka poradila, tak uvidíme, čo s ňou budeme robiť ďalej. Vzhľadom k tomu, že Jakubko aj Matejko majú atopický ekzém, ten hrozí aj Adamkovi, tak uvidíme ako sa to bude vyvíjať. Som však rada, že sa môžeme pani doktorke pochváliť, že už netrpíme bolesťami bruška a že v polohe na brušku krásne zdvíhame hlavičku. Teda až do chvíle, kedy si do pusy vložíme prst, pretože potom už len dudláme a nejaké zdvíhanie hlavičky nás nezaujíma. Tak uvidíme, ako nás pani doktorka pochváli. O výsledkoch vás budeme určite informovať. 🙂