Naše pokroky

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Celý deň sa zaoberám detskými pesničkami a riekankami, behám medzi práčkou, žehličkou a sporákom a jediní dospelí, s ktorými sa zhováram, sú ďalšie maminky, prípadne učiteľky v škôlke – takže téma rozhovorov sú opäť deti. Nie že by som si sťažovala. Som rada, že môžem tráviť čas so svojimi deťmi. Viem, že tento krásny čas sa už nikdy viac nezopakuje. Len sa niekedy hrozím predstavy, ako veľmi „zblbnem“ než nastúpim do práce.

Už veľakrát som mala snahu o samoštúdium, je veľa vecí, ktoré som si chcela naštudovať až bude čas. Lenže toho času je stále akosi menej a obávam sa, že tak skoro viac času pre seba ani mať nebudem. Ale dosť bolo filozofovania. Deň s deťmi vždy ubehne tak rýchlo, že na myšlienky mi veľa času nezostane. Stále sa snažím držať svojho predsavzatia, že sa budem viac venovať deťom a menej času budem venovať menej dôležitým veciam, čo je vlastne všetko ostatné. Ale musím sebakriticky priznať, že sa mi to veľmi nedarí.

Mám pocit, že som neustále unavená a tak si pomáham nie práve vhodnými aktivitami pre deti – televíziou a počítačom. Potom mám vždy výčitky a tak si potom s nimi skladám puzzle, či niečo tvorím. Hlavne Jakubko je v tomto veľmi aktívny a vždy si vymyslí niečo, čo by potreboval vytvoriť. Naposledy nutne potreboval tablet a tak sme ho vyrobili z tvrdého papiera a z farebných papierov som mu vystrihovala ikonky, ktoré tam chcel mať. K tabletu mu pribudol telefón, ktorý mu tatinko vyrobil cez víkend. A nie hocijaký – Kubko si vymyslel iPhone a Matejko má huawei. Aké krásne, že zatiaľ im stačia z papiera. 🙂

Jakubko sa stále zlepšuje v čítaní a začal už aj písať tlačenými písmenami. Je neuveriteľné, aký je v piatich rokoch šikovný. A najlepšie je, že sa to všetko naučil sám. Keď mal tri roky, naučili sme ho písmenká a on si ich po čase začal sám spájať. Na Vianoce sme mu kúpili tabuľu s magnetickými písmenkami a jeho veľmi bavilo, keď mohol spájať písmenká do slov. Neustále sa s nami chcel hrať na školu, pričom samozrejme on bol učiteľ. Teraz mi píše dopisy – napr. prinesie mi papier na ktorom je napísané PREMAMINKUDOPIS. Slová zatiaľ od seba neoddeľuje. A v piatok sa po prvý krát sám podpísal. Aký bol hrdý, že sa mu to podarilo. Jeho prvý podpis mám samozrejme uložený v spomienkových predmetoch.

Matejko je na rozdiel od Jakubka veľmi trpezlivý. Síce je to nervák, s ktorým je to často veľmi náročné ale keď ho niečo zaujme, vydrží pri tom veľmi dlho. Spomínam si, keď sa učil obúvať si ponožky a topánky. Obúval a vyzúval ich stále dokola pokojne hodinu. Ale vďaka tomu sa rýchlo učí. Teraz ho veľmi baví skladať puzzle. Neustále dookola skladal obrázok Pata z rozprávky Pat a Mat a tak sme mu na deň detí kúpili puzzle Máša a medveď, keďže túto rozprávku má tiež veľmi rád. Takže stále skladáme a skladáme.

A Adamko? Ten nás stále očarúva svojimi krásnymi úsmevmi. Na brušku už krásne drží hlavičku, hoci sa veľmi rýchlo prevaľuje späť na chrbátik. Stále je to veľmi dobručké bábätko. Nie je náročný, dokáže sa sám zahrať – najradšej so svojimi rúčkami, hoci už začína prejavovať záujem aj o hrkálky. Sám ich ešte nevie uchopiť, len občas sa mu to podarí náhodou. A keď sa mu podarí nimi zahŕkať, veľmi sa mu to páči. Rastie tak rýchlo až sa toho desím. Keby sa dal čas zastaviť. No čo viac dodať? Jednoducho mám tie najkrajšie, najlepšie a najšikovnejšie deti na svete. 🙂