Priznám sa, že čo sa mňa týka, bohato by mi stačilo, keby zima trvala jeden mesiac – december. Mikuláš, Vianoce, Nový rok, sánkovačka, guľovačka, lyžovačka a hurá zase jar. Som skôr teplomilný tvor a dlhé zimné obdobie bez slniečka ma zvyčajne dosť deprimuje.
Jakubko dostal nový bicykel a jeho prvý podedil Matejko. Doteraz jazdil iba na odrážadle, tak sme usúdili, že je najvyšší čas, aby sa učil bicyklovať. Rovnako ako pri Jakubkovi aj pri Matejkovom učení bolo najväčším problémom zosúladiť pohyby nôh a hlavy – teda aby pedáloval a díval sa pri tom dopredu a nie pod nohy. Takže sme mu namontovali prídavné kolieska, aby mal čas sa to správne naučiť. Keďže zvyčajne v týždni s nimi idem von sama, jazdili sme na bicykli iba okolo paneláku, pretože s kočíkom a dvoma deťmi na bicykloch si naozaj netrúfam ísť na nejaký väčší výlet. Naučili sme sa, že im vždy určím nejaké miesto, na ktorom ma počkajú, keďže samozrejme nestíham za nimi utekať. Zatiaľ to funguje a chlapci naozaj poslúchajú.
Jakubko si v škôlke našiel kamarátku Verunku, s ktorou sa vraj ožení. No a Verunka s rodičmi jazdia na cyklovýlety. Keď si v jeden deň po Verunku prišiel tatinko, dohodli sme sa, že skúsime ísť na výlet s nimi. Požičali sme si za dosť vysokú cenu športový vozík za bicykel pre Adamka a chystali sme sa na výlet. Po zistení, že sa do auta v žiadnom prípade nezmestíme všetci aj s vozíkom a bicyklami, sme sa rozhodli, že výlet s kamarátmi na čas odložíme a skúsime len jazdiť po okolí. Naviac sme nevedeli, či sa Adamkovi bude vo vozíku páčiť, tak sme nechceli ísť ďaleko. Tak sme sa vydali na výlet my piati. Hneď pri prvom briežku sme zistili, že chlapci majú úplne panický strach z toho, že sa majú spustiť z kopca a pri šlapaní do kopca zase bolia nožičky. A keď bývate v oblasti, kde sú samé kopce a vy bývate na tom najvyššom, je to dosť problém. Takže sme zistili, že ešte budeme musieť trénovať, než sa vydáme na dlhší výlet.
Nakoniec sme si to ale celkom užili, keďže v sobotu sme boli na bicykloch v záhradnej reštaurácii, pri ktorej mali nafukovací hrad a v nedeľu sme boli pozrieť sa na priehradu a na novom ihrisku. U chlapcov bol aj viditeľný pokrok v jazdení na bicykli, takže síce pomaly ale zlepšujeme sa. Možno koncom leta už zvládneme aj výlet s kamarátmi. Hlavné bolo, že sme boli všetci spolu, slniečko krásne hrialo a tak sme nejako prehrýzli aj tie nekresťanské peniaze, ktoré sme zaplatili za požičanie športového vozíku. 🙂
-352x198.jpg)
