Moji malí olympionici
DENÍK ZKUŠENÉ MATKY Získanie prvej medaily je okamih, o ktorý sa musím s vami podeliť. Ako správni fanúšikovia olympiády sme využili konanie Olympijského festivalu v Brne a rozhodli sme sa získať naše prvé olympijské medaily 🙂
.jpg)
Keďže olympijský festival sa konal len kúsok od nás, rozhodli sme sa zistiť, o čom to vlastne je. Tak sme sa v jednu sobotu vybrali celá rodinka na brnenské výstavisko vyskúšať si olympijské disciplíny. Keď sme tam však dorazili, zistili sme že rovnaký nápad mala polovica Brna. Takže sme sa porozhliadli okolo, dostali sme reklamné lopaty na sánkovanie, ochutnali sme olympijský chlieb a vymrznutí sme šli domov. O skúšanie olympijských disciplín sme sa ani nepokúšali, pretože všade boli obrovské rady.
Polovicu týždňa strávil náš tatinko na firemnej lyžovačke, tak k nám zavítali moji rodičia a pomáhali mi s deťmi, aby som ich v tých najtuhších mrazoch tejto zimy nemusela ťahať ráno i popoludní do školy i škôlky. Jakubka vodil do školy dedko a ja som chodila s Matejkom do škôlky. Adamko zostával doma s babičkou a von sme chodili, až keď teplota vonku stúpla aspoň na mínus desať stupňov Celzia.
Počas týždňa som si na facebooku všimla fotky kamarátkiných detí s medailami na krku a znova ma pochytila túžba poskytnúť takú radosť a pýchu aj mojim chlapcom. A tak som využila prítomnosť mojich rodičov, nechala som Adamka v opatere babičky a s Kubkom, Matejkom a dedkom sme sa vybrali na festival bojovať o medaily. Fungovalo to asi tak, že ste si mohli zakúpiť hraciu kartu, na ktorú ste získavali body za každú zvládnutú disciplínu.
A tak si chlapci skúsili biatlon (hoci na bežky išiel namiesto Matejka dedko, keďže sme sa nemohli dočkať malých topánok na bežky), curling, olympijský víceboj, biliard, šachy, florbal a napísali odkaz pre športovcov. Tým zvládli 8 z potrebných 14 disciplín ale keďže už nám mrzli končatiny a ľudí stále neubúdalo, rozhodli sme sa, že pokračovať budeme v nedeľu s naším tatinkom.
V nedeľu sme vyrazili hneď ráno, teplomer ukazoval mínus 13 stupňov a pocitová teplota bola kvôli ľadovému vetru tak mínus 18 stupňov Celzia. My sme to ale s poriadnou vrstvou oblečenia zvládli dokonca s úsmevmi na tvárach a celkom rýchlo sme zvládli chýbajúcich šesť disciplín. Chalanom sa ani nechcelo ísť domov ale kvôli Adamkovi som sa tam nechcela dlho zdržiavať. A keď som videla ich pyšný úsmev, keď dostali diplom a medailu, ubezpečila som sa, že hoci sme museli vytrpieť silné mrazy, stálo to za to.
Takže toľko o našej ceste za prvou medailou. A ja som zas neskutočne pyšná mamina! 🙂
