Spoločne sme vyzdvihli Kubka zo škôlky a už to bol pre neho obrovský zážitok. Už dlho si totiž želal, aby ho babinka s dedkom vyzdvihli zo škôlky. Keď ich uvidel, s nadšením sa im hodil okolo krku a už sa ich nepustil. Keď sme prišli domov, stále sa pýtal, kedy už pôjdu a ja som ich odchod začala akosi odďaľovať.
Keď som im zakývala, vybrala som sa s Adamkom na prechádzku. Po návrate domov mi úplne zovrelo krk a priznám sa, že mi i vyhŕkli slzičky. Aby ste rozumeli, tešila som sa na to, že si oddýchnem a že sa budem môcť naplno venovať Adamkovi ale je to po prvý krát, čo budú moji drobci preč. Zatiaľ som bez svojich detí nebola ani jediný deň, teda ak nepočítam pobyt v pôrodnici. 🙂
Prišiel večer, Adamko už spinkal a my sme sedeli pri televízii a čakali kto ako prvý prizná, že nám naši malí nezbedníci už chýbajú. A tak sme vzali telefón a zavolali, aby sme ich aspoň chvíľku počuli. Je to sranda zistiť, ako veľmi sme na nich závislí. 🙂 A čo naši drobci? Tých sa babička o tri dni spýtala, či im maminka s tatinkom nechýbajú a oni svorne bez premýšľania odpovedali, že nie. No to je ale zrada 🙂 ešte budeme mať problém dostať ich domov.
Doma som zatiaľ poriadne upratala detskú izbu, ktorá to už naozaj potrebovala. Keď sú doma, zvyčajne stihnem len upratať hračky a som rada, keď stihnem utrieť prach a povysávať. Teraz som im vytepovala koberec, upratala skrine, vytriedila oblečenie, ktoré už nenosia, prezliekala periny – no čo vám budem hovoriť, užívala som si dovolenku. 🙂
Kauza škôlka
Bohužiaľ, pozitívna správa zo škôlky neprišla a vyzerá to tak, že Matejkovi budeme musieť nájsť nejaké miesto v súkromnej miniškolke aspoň na jedno dopoludnie v týždni. Bojím sa, že to ho v žiadnom prípade neuspokojí. Do škôlky sa veľmi teší a bojím sa, že si bude myslieť, že niečo vyviedol a preto tam nemôže. Spomínam si, keď mi raz ráno povedal, že nemôže ísť do škôlky, lebo zlobil. Ani neviete ako ľúto mi ho v tej chvíli bolo. Samozrejme som ho ubezpečila, že to nie je dôvod a že nezlobí ale len ťažko trojročnému dieťaťu vysvetlíte, že z kapacitných dôvodov sa proste do škôlky nedostal. Cítim strašný hnev na to, že hoci nám tu mala vyrásť nová škôlka, týči sa nám tu nový supermarket. Hold zo škôlky nikomu do vreciek peniažky nepribudnú.
Narodeniny, narodeniny, meniny a meniny
Víkend sa niesol v duchu rodinnej oslavy. Spoločne sme oslávili Matejkove a sestrine narodeniny a Jakubkove a maminine meniny. Takže oslávencov bolo naozaj dosť. Deťom som upiekla tortu a keďže na zdobenie príliš nie som, kúpila som jedlý papier s obrázkom Pata a Mata a úspech bol naozaj veľký. Pre deti bol zaujímavý obrázok a sfukovanie sviečok, my ostatní sme si pochutili na torte, ktorá sa mi celkom podarila.
Chalani dostali detské pištole a súpravu pre výpravcu a policajta, takže všetci sme dostávali pokuty. 🙂 Ale užili sme si príjemný víkend celá rodina pokope, takže to bolo fajn.
V nedeľu sme sa vrátili všetci spolu do Brna, takže koniec prázdnin si užijeme výletmi po okolí. Ak sa podarí, rada by som s deťmi zašla do Dinoparku, tak uvidíme. Inak to bude znova jazdenie na bicykli po okolí a ihrisko, ihrisko a zase ihrisko. 🙂
-352x198.jpg)
