Mastíš, mastím, mastíme :-)

Na tváričke či na tele hádam ani nemá miesto, na ktorom by sa pupienky neobjavili. A čo je najhoršie, má vysypanú aj ústnu dutinu a hrdielko, takže má problém prehltnúť aj vodu. Ale asi to nebude úplne najhoršie, lebo bonbóny prehltnúť zvládne. To tú bolesť vraj vydrží. 🙂

Deň po Jakubkovi sa kiahne objavili aj u Adamka, takže sme komplet. 🙂 Máme pred sebou dosť náročný týždeň ale stále si vravím, že to aspoň budeme mať všetci za sebou.

A opäť sa mi potvrdilo, že všetko zlé je na niečo dobré. Jakubko to síce schytal najhoršie ale všetky pupienky mu vyskákali naraz a mali by sa rýchlejšie vyliečiť. Adamkovi naskakujú postupne, takže nie je tak veľmi podráždený ale liečba u ňho pravdepodobne potrvá dlhšie. Ale v jeho prípade je rozhodne lepší tento variant. U takto malých detí totiž najčastejšie vznikajú jazvičky, pretože ročnému drobcovi len ťažko vysvetlíte, že sa nesmie škriabať.

Ďalším príznakom je veľká únava. Boj s kiahňami chlapcov veľmi vyčerpáva, takže spia viac. Hlavne Jakubko. Toho teraz nie je problém dostať do postele, zvyčajne sa tam hrnie sám. Adamko je počas dňa tiež spavejší. Škoda len, že na jeho nočný spánok to nijaký účinok nemá, takže stále kojím v noci cca po hodine a vstávame o piatej ráno. Ale podľa pani doktorky práve vďaka kojeniu majú kiahne u neho ľahší priebeh, takže teraz sa teším, že som poslúchla svoj vnútorný hlas a neodstavila som ho od kojenia násilne.

Večer je teraz u nás naozaj zábava. Natrieť totiž tri deti tekutým púdrom dá poriadne zabrať. Jakubkovi som už natierala celé plochy, pretože po jednom pupienku by som ho natierala do rána ale lekárka nás upozornila, že práve to je chyba. Zdravú pokožku púder totiž veľmi vysuší a začne ho svrbieť. Takže ho potom vlastne nesvrbia kiahne ale vysušená pokožka. A tak sme sa vrátili k bodovému natieraniu a radujeme sa z dlhého večerného procesu. Teším sa až budeme mať potom a ja všetko vyperiem – momentálne máme totiž úplne všade biele púdrové fľaky – na oblečení, dekách, perinách a dokonca aj na koberci, pretože občas samozrejme kvapnem aj inam ako na pokožku.

Jediné z čoho sa radujem je to, že chlapci si na kiahne nemohli vybrať lepšiu dobu. Vonku zima, dážď, takže by sme aj tak sedeli doma. Dúfam, že kým sa oteplí a usmeje sa na nás slniečko, budeme fit a budeme si zase užívať ihriská a prechádzky lesom.