Mamííí!

Vonku sú ďalšie alergény útočiace na našu rodinu – tentokrát kvitnúce trávy a všetci sme ukýchaní a usoplení. A keď hovorím všetci, myslím úplne všetci. Matejko mal ďalší astmatický záchvat spojený s bronchitídou a vysvetlite trojročnému dieťaťu, že je choré a nemôže ísť k miminku. Takže Adamko tiež soplí a kašle. A keďže absolvoval očkovanie proti rotavírom, jeho oslabenú imunitu vírusy od Matejka ľahko premohli a neochránilo ho ani to, že je plne dojčený.

V noci stále kašle a hlieny mu nedovoľujú spinkať. Najlepšie mu je v náručí, takže moja chrbtica dostáva poriadne zabrať. A keďže Matejko sa cíti ohrozený, musím nosiť aj jeho. Ale aj napriek týmto komplikáciám si užívame spoločný program s deťmi a cez víkendy sa snažíme naplno si užívať spoločné výlety.

V sobotu sme sa zúčastnili akcie, ktorú pripravila naša mestská štvrť. Deti si mohli pozrieť výstroj a výzbroj hasičov, policajtov i pyrotechnikov, nasadnúť do ich áut a dokonca spustiť húkačku. No viete si predstaviť ten rámus. 🙂 Ale chalani boli nadšení a akciu si fakt užili. Kubko sa konečne dočkal maľby na tvár, po ktorej už dávno túžil, len večer nás čakala ťažká úloha – presvedčiť ich, že pomaľovaní ísť spať naozaj nemôžu. Pomohol až prísľub, že až bude ďalšia akcia, znova sa budú môcť nechať pomaľovať.

V nedeľu sme sa vybrali do Obory pozrieť sa na prasiatka. Čakal nás ďalší horúci deň, takže prechádzka lesom bola super voľba. Keďže tam bolo veľmi príjemne, rozhodli sme sa urobiť si dlhší výlet a tak sa z prechádzky stala asi štvorkilometrová túra. Chlapci sa držali naozaj statočne, Matejka som len posledný úsek musela niesť, pretože už zaspával postojačky. Táto turistika však priniesla svoje ovocie. Chlapci zjedli obed a odpadli do postieľok. 🙂 A čo z toho vyplýva? Užívam si všetky spoločné chvíle s rodinou a zároveň by som potrebovala aspoň na chvíľu vypnúť. No kto sa má vo mne vyznať? 🙂

Môj skvelý manžel mi už niekoľkokrát navrhoval, aby som na víkend niekam vypadla ale ja cítim výčitky svedomia už len pri tej predstave. Mám pocit, že mne pri pôrodoch zabudli odstrihnúť pupočnú šnúru a stále som so svojimi deťmi spojená – a to nielen v citovej rovine ako všetky ostatné maminky. Tak dúfam, že pre moje vlastné dobro sa mi podarí sa skoro „odstrihnúť“ a nájsť si aspoň občas čas sama pre seba. Zatiaľ mi musí stačiť aspoň môj blog, vďaka ktorému sa aspoň chvíľu venujem svojim myšlienkam. Takže maminky, myslite aj samé na seba a urobte si pre seba čas. A ja dúfam, že sa to podarí aj mne. 🙂