Má niekto návod k rodičovstvu?

Fotografie z ateliéru rodinné fotografie Fotoprome.cz

Veľakrát sa chystám na nejakú veľkú akciu – ako napríklad povysávať celý byt a popritom upiecť buchty, ale potom vidím vonku svietiť slniečko a kašlem na prácu. Oblečiem deti a hurá von. Potom som nervózna, lebo nič nestíham a to sa odrazí aj na mojom vzťahu k deťom.

Jakubko má momentálne svoje „nechcem“ obdobie a keď mám všetkého nad hlavu, jeho buchnutie o zem ma dokáže fakt vytočiť. V takejto chvíli mu dám obvykle na zadok, pošlem ho spať bez rozprávky a potom mám samozrejme výčitky. No a takto sa točím stále dokola. Bolo by naozaj skvelé, keby k miminku dávali v pôrodnici aj nejaký návod ako ho správne vychovať.

Malé a veľké dieťa

Ten, kto povedal: „Malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti“ naozaj vedel o čom hovorí. Vidím ten rozdiel medzi starostlivosťou o Maťka a výchovou Kubíka. Maťko potrebuje mliečko, suchú plienku, obľúbenú hračku, dodržať režim spánku a papania, občas popestovať, zaspievať, robiť s ním blbiny.

Jakubko potrebuje oveľa viac. Potrebuje rozvíjať, vymýšľať edukatívne hry, odpovedať na jeho všetečné otázky, vysvetľovať prečo a ako má niečo robiť a hlavne pri ňom potrebujem obrovskú dávku trpezlivosti. Už sa začínam báť obdobia, keď budú chlapci v puberte.

„Maminka pomože“

Zistila som, že s Jakubkom som veľmi zanedbala vedenie k samostatnosti. Bolo proste jednoduchšie urobiť všetko namiesto neho a teraz ma problém, keď má niečo urobiť sám. Aby ste rozumeli, nechcem od neho, aby si urobil desiatu alebo upratal oblečenie do skrine. Snažím sa ho len naučiť, aby sa sám napapal a sám sa ráno obliekol.

Hlavne to obliekanie je naozaj boj. Kubko je totiž veľmi inteligentný a rýchlo pochopil, že keď sa bude dosť dlho tváriť, že mu to nejde, maminka to urobí sama. Tak sa teraz snažím naozaj vydržať, hoci mám občas chuť ho roztrhnúť. Ale moje slniečko presne vie, čo na maminku platí a keď sa naozaj hnevám, príde ku mne, objíme ma, pohladí po líčku a ja sa už hnevať nemôžem. A aby som nezabudla, Kubkovou najnovšou vetou, ktorú počujem niekoľkokrát za deň, je: „Už budem pochlúsať“ (rozumej poslúchať).

Ako sa zbaviť tej choroby?

Matejko má za sebou ďalšiu dávku očkovania a tentokrát sme sa neuchránili od choroby. K soplíkom sa pridružil kašeľ, tak som teraz rada, keď spím aspoň štyri hodiny. Matejko v noci prská, kašle, ťažko dýcha a niekedy ho musím držať v náručí, aby mohol dýchať. Ale keď si predstavím, ako sa asi cíti, musím ho obdivovať ako úžasne to zvláda. Jeho ani tieto problémy nebudia zo spánku, to len my s tatinkom sledujeme či ešte dýcha. A on sa ráno totálne zahlienený prebudí a venuje mi ten najkrajší úsmev, aký si len viete predstaviť.

A čo dodať na záver? Každý deň sa pýtam sama seba, či som dobrou matkou a či robím správne rozhodnutia a tie obavy mi paradoxne pomáhajú ísť ďalej. Mám strach, či svoje deti dokážem dobre vychovať, lebo viem, že reparát nebude možný. Ale mám obrovskú podporu vo svojom manželovi, ktorý mi neustále tvrdí, že som dobrou mamou, tak dúfam, že má pravdu.

Verím, že spoločne všetko zvládneme a naše deti budú vždy tak úžasné ako sú dnes. Som na nich neskutočne pyšná a ďakujem za každý deň, ktorý spolu strávime.