Kutálí se ze dvora, velikánska brambora

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Ale musím povedať, že aj to si veľmi užívam. Trošku problematické je to len vonku, keďže už veľmi nezvládam behať za deťmi. Našťastie ich každú chvíľku niečo zaujímavé zaujme a ja ich stihnem „dokráčať“. O dobiehaní už nemôže byť ani reči 🙂

Ďalším menším problémom je moja panva. V druhej polovici tehotenstva sa postupne začína pripravovať na pôrod, čo mi trošku znepríjemňuje hlavne ranné vstávanie z postele. To už naozaj vyzerám ako veľryba, ktorá uviazla na súši. Keď som čakala Jakubka, tak som toto obdobie buď nevnímala alebo nemala ale na nič podobné si nespomínam.

V druhom tehotenstve ma veľmi bolievali bedrové kosti, hlavne v noci. Neustále som sa prevaľovala v posteli, pretože keď som pridlho spala na jednom boku, budila som sa na silné bolesti. Teraz je to najhoršie, asi je to s každým ďalším tehotenstvom pre telo náročnejšie. Keď v noci Matejko začne plakať, musí k nemu vstávať tatinko, lebo než by som sa ja skotúľala z postele, tak by prebudil i Kubka. Ale zase si hovorím, že je to dobré znamenie, že telo vie, čo ho čaká a na pôrod sa zodpovedne pripravuje. 🙂

To sa ale nedá veľmi povedať o mne. Keď som čakala Jakubka, chodila som od štvrtého mesiaca pravidelne na tehotenské cvičenia. Pri Matejkovi som to trošku flákala, teraz som nebola ani raz. S dvoma deťmi doma je to už náročnejšie. Ale dúfam, že aspoň posledné týždne, ktoré už budem tráviť u rodičov, sa k tomu dostanem. Nejde len o fyzickú prípravu na pôrod, skôr bolo príjemné stretávať sa s ďalšími tehuľkami, ktoré prežívali to isté čo ja, s ktorými sme si posťažovali, poradili, či len jednoducho pokecali. Tak dúfam, že sa k tomu dostanem 🙂

Jakubko šiel po dvoch týždňoch znova do škôlky a zase to bolo s plačom. Pokiaľ chodíme pravidelne a nič sa nedeje, všetko je v poriadku. Ale potom stačí takáto pauza kvôli chorobe a zase tam nechceme chodiť. Ja viem, že sa mu tam páči, popoludní je vždy plný zážitkov, len rána sú ťažké. Dúfam, že to bude zase ok. Len sa trošku bojím, že keď budeme kvôli pôrodu na Slovensku a Jakubko bude celú dobu bez škôlky, tak nás čaká opäť zvykacie obdobie. Tak uvidíme.

V škôlke im začal krúžok hry na flautu a Jakubko bol úplne unesený. Je pyšný, že už chodí na 2 krúžky – flautičku a keramiku. Oba krúžky majú raz do týždňa a Kubko sa už nemôže dočkať ďalšej hodiny flautičky. Keď som ho videla, ako si pyšne nesie flautičku pritisnutú na hruď a v ruke zložku, do ktorej im pani učiteľka bude vkladať obrázky a domáce úlohy, zas som sa skoro rozplakala. No čo tehuľka 🙂

S Matejkom zase chodíme do klubov pre maminky s deťmi, takže sme sa opäť dostali do normálneho režimu. Kolektív detí už tiež veľmi potrebuje, hoci stále máme problém s tým, že všetky hračky sú jeho a nikomu ich nepožičia. Nuž čo, máme sebecké obdobie 🙂

Cez víkend nás prišli navštíviť kamaráti, ktorí majú rovnako staré dievčatá ako sú Kubko s Maťkom, tak sme mali doma veselo. Už je to ale fajn, pretože deti sa väčšinu času hrali v detskej izbe a my sme si mohli pokecať. K bitke došlo iba dvakrát, čo bol veľký úspech. Roztomilí boli Kubko s Eliškou, keď sa hrali na rodičov malého miminka, malej Elišky. Bola sranda ich počúvať, ako riešia, že bábätko je hladné, či už potrebuje spinkať.

Takže týždeň sme zavŕšili príjemným stretnutím a hor sa do ďalšieho, nášho už 25. tehotenského týždňa. 🙂

Romana je v 24. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.