Konečne mám čas byť unavená :-)

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Tak som tento rok vypustila predvianočné veľké upratovanie a čo sa týka pečenia, zostalo len pri medovníčkoch, vanilkových rožkoch a lineckých hviezdičkách. Rozhodli sme sa, že kašleme na nejaký predvianočný zhon a stres a toto obdobie si jednoducho užijeme to, že sme spolu a snáď už zdraví. Jediné, čo mi momentálne robí vrásky na tvári je naša snaha naučiť Matejka, aby zaspával sám.

V čase Jakubkových horúčiek spával Jakubko s nami, aby sme ho mohli stále kontrolovať a pri Matejkovi sme sa večer striedali. Jednoducho sme to neriešili a jeden z nás si vždy k nemu ľahol, kým nezaspal. U mňa to ani nebol problém, pretože som zvyčajne zaspala skôr než on. Ale keď Jakubko vyzdravel, chceli sme sa vrátiť k pôvodnej tradícii, že chlapcom prečítame pred spaním rozprávku a pôjdu spinkať. Matejko sa však našej prítomnosti dobrovoľne nechce vzdať. Tak máme momentálne každý večer na programe boj kto z koho a Matejko je viac ako silný protivník.

Začína to pokusmi typu ešte jednu rozprávku, ešte pomazliť, ešte napiť, potom sa začne hnevať a búchať o zem a nakoniec vytiahne svoju najsilnejšiu zbraň – slzičky, čím maminku vždy takmer zlomí – našťastie len takmer. Aby ste rozumeli, rozhodne nezastávam názor, že dieťa je potrebné nechať vyplakať, to som nikdy nerobila ani sa robiť nechystám, považujem to za zbytočné traumatizovanie dieťaťa ale keď viem, že ma len vydiera, dokážem to vydržať. Síce s veľkým sebazaprením, ale verím, že dieťa potrebuje poznať hranice.

Trpezlivo ho znova a znova odvedieme do postieľky, uložíme, zakryjeme, zaželáme dobrú noc a odídeme. Ale je to dosť únavné. Keby sme nečakali drobčeka, asi by som to neriešila ale pre mňa je už nebezpečné spať vedľa Matejka, pretože poriadne kope a bojím sa aby neublížil drobčekovi a tatinko má po operácii chrbtice podobný problém – len ja si chránim bruško a on chrbát. Ale hlavne viem, že nám to veľmi pomôže, keď sa drobček narodí a chlapci už budú zvyknutí zaspať po rozprávke sami.

Nechcela som to nechať na dobu po pôrode, aby to Matejko nevnímal ako trest alebo že on niečo stráca. Podobne sme to riešili s Jakubkom pred Matejkovím narodením a osvedčilo sa nám to. Hlavne dúfam, že náš boj je už na konci.

A drobček? Ten sa rozhodol, že už je načase, aby som si ho začala viac všímať a tak začal v brušku poriadne vyvádzať. Počas dňa je zvyčajne pokojný ale večer a v noci mám pocit, že mám v brušku miminká aspoň tri, ktoré mi tam hrajú futbal s tým, že ako futbalovú loptu používajú môj močový mechúr. Len ťažko nachádzam polohu, ktorá by vyhovovala nám obom, tak sa len prevaľujem ako taká hrošica v bahne.

Pribrala som zatiaľ 10 kilogramov a len ťažko si predstavujem ako sa asi cítila moja mama, ktorá keď čakala mňa, pribrala ich 27. Ani sa veľmi nečudujem, že bola presvedčená, že čaká dvojčatá :-).

Tak máme pred sebou posledný trimester a ja stále v múdrej knižke študujem ako je asi drobček veľký a čo sa s ním v brušku práve deje. Jakubka to všetko veľmi zaujíma a často mi bruško hľadí, prípadne si naň priloží uško a počúva, či mu bráško niečo nepovie. To sú chvíle, kedy sa cítim úplne rozpoltená – na jednej strane si želám, aby som už drobčeka držala v náručí, na druhej strane viem, ako mi toto obdobie bude veľmi chýbať – obdobie, kedy rástol vo mne a bol naozaj len môj :-).

Romana je v 28. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.