Kedy už príde Ježiško?

Neviem ako vy, ale ja tento predvianočný zhon a prípravy milujem už od detstva. V detstve som sa samozrejme ako všetky deti tešila na darčeky, dnes sa teším na pečenie, na to, že budeme všetci spolu doma a na radosť mojich detí.

Ako som písala v poslednom príspevku, s kamarátkou sme si dohodli „tvorivé stretnutie“. Minulý rok sme si vytvorili adventný veniec v detskom klube, tento rok sa nám však podobná akcia nepodarila. Keďže detský klub funguje v piatky a Matejko v piatok chodí do miniškôlky, nemám dôvod tam chodiť. Adamko je ešte maličký a musím sa priznať, že už sa mi tam nechce.

Veľmi mi chýba spoločnosť iných rovnako „postihnutých“ mamičiek na materskej ale znova by som začínala od nuly a nanovo sa zoznamovala. Všetky maminy, s ktorými som sa tam stretávala, sa vrátili po materskej do práce a detský klub začali navštevovať zase nové mamičky. Priznám sa, že na toto som naozaj nepomyslela, keď sme čakali Adamka, že sa znovu vytesním zo spoločnosti. Mám pocit, akoby som bola mimo všetkých skupiniek.

Maminky, ktoré majú rovnako staré deti ako sú Kubko s Maťkom sa vrátili do práce a už majú úplne iné povinnosti, iný svet a mamičky, ktoré majú rovnako staré deti ako je Adamko sa s rodičovstvom ešte len zoznamujú a hlavne majú kopec času venovať sa svojmu pokladu. Ja už riešim behanie zo škôlky a do škôlky, potom uložiť Adamka, rýchlo uvariť, uložiť Matejka a znovu do škôlky po Jakubka. Takže mám pocit, že celý deň len pobieham a akosi už nemám čas venovať sa deťom – myslím, že s nimi už nechodím po výletoch, či kluboch a musím priznať, že sa s nimi toľko nehrám ani doma.

Keď už nepotrebujem variť, upratovať, prať či žehliť, zvyčajne dobieham prácu na počítači a deťom sa venujem oveľa menej, akoby by mi bolo milé. No ale o tomto som písať nechcela. Pri našom „tvorivom“ popoludní sme sa napokon stretli tri maminky a šesť detí. Deti sa tvorenia zúčastnili asi päť minút a potom odbehli do detskej izby a hrali sa tam. Našťastie sa stihol domov vrátiť aj náš tatinko, takže ten chránil Adamka pred „stádom“ detí a ja som si naozaj užila náš babinec.

Vytvorili sme si adventné vence ale hlavne sme si pri dobrom vínku super pokecali. Mňa toto popoludnie nabilo novou pozitívnou energiou a chvíľku som sa znova cítila sama sebou a nielen ako domáci robot. Cítila som sa tak úžasne, že som hneď začala plánovať také malé predvianočné posedenie bez detí.

Na adventnom venci nám svieti prvá sviečka, darčeky už máme takmer všetky doručené, adventný kalendár pre chlapcov je pripravený – takže môžeme sa s chlapcami vrhnúť na pečenie vianočného pečiva.

Jediné, čo mi v tento krásny čas trošku pokazilo náladu, je správa od alergologičky. Adamkovi zistili silnú alergiu na vaječný bielok, takže momentálne mám bezvaječnú diétu, čo pečenie trošku komplikuje. No ale čo, aspoň počas Vianoc nepriberiem. 🙂