Jarné radosti

Matejko naviac dostal super nápad pobehať si po mokrej tráve v ponožkách, takže poriadne prechladol a teraz sa snažím vysvetliť mu, že sa nemôže túliť s Adamkom, či bozkávať ho, aby ho nenakazil.

Prekonali sme aj slabší astmatický záchvat ale našťastie už je z najhoršieho vonku, tak dúfam že skoro vyzdravie a Adamko už snáď od neho nič nechytí. Ale okrem týchto menších nepríjemností si užívame spoločné prechádzky, bláznenie na ihrisku či prvé výlety už aj s Adamkom. Keďže je alergické obdobie a Matejkovi toto obdobie zhoršuje astmu, vybrali sme sa s chlapcami do lesa. S kočíkom máme trošku obmedzené možnosti, ale keďže sme vyberali kočík do terénu, zvládame aj prechádzky po lesných chodníčkoch. Matejkovi sa dýchanie krásne upravilo, Adamkovi sa krásne spalo a Jakubko bol spokojný, že môže pobehovať s veľkými konármi, takže sme si prechádzku všetci užili.

S Adamkom nás čakalo vyšetrenie nožičiek na ortopédii, takže sme si urobili spoločný výlet do Trenčína. Vyšetrenie bolo v poriadku a zvládli sme aj jeden nákup a tankovanie. Keď si pomyslím ako by som ešte pred pár rokmi odsúdila mamičku, ktorá ťahá svoje 5-týždňové bábätko po nákupoch, musím priznať, že aj moja situácia sa trošku zmenila. Stále si myslím, že takto malé dieťa nemá čo robiť na nákupe ale pri troch deťoch sa to už inak veľmi zariadiť nedá. Snáď ma príliš veľa ľudí za to neodsúdilo. 🙂

Teším sa, keď už budeme môcť navštevovať materské centrá. V tomto prípade dodržiavam obdobie šestonedelia ale teším sa, až budem môcť Matejkovi dopriať detský kolektív aj mimo ihriska a budeme môcť spolu cvičiť či niečo si vytvoriť. Matejkovi to už chýba, pravidelne ho plačúceho odnášam zo škôlky, keď tam dovedieme Jakubka. Matejko sa bohužiaľ v riadnom termíne nedostal do škôlky, keďže detičiek je oveľa viac ako voľných miest v škôlke ale dúfam, že sa ešte nejaké miesto uvoľní a v septembri bude môcť s Kubkom nastúpiť. Teraz mu márne vysvetľujem, že je ešte maličký a preto ešte nemôže do škôlky chodiť, môj malý drobček si totiž vzal do hlavy, že je to preto, lebo bol neposlušný. Keď mi to povedal, skoro mi vyhŕkli slzy. Takže dúfam, že miesto pre neho sa ešte nájde, aby sa mi chúďatko netrápil.

Jakubko mu už vybral aj skrinku, takže sa tiež teší, že tam budú chodiť spolu. V týchto krásnych dňoch ma však občas ešte chytajú moje materské depresie, za čo ešte zrejme môžu moje rozbúrené hormóny. Stále ma trápi, že nezvládam Jakubkovu a Matejkovu výchovu a okrem toho si pripadám ako úplne neschopná matka, keď malého Adamka takmer po každom kojení bolí bruško. Našťastie už nemáva také záchvaty ako na začiatku ale občas ho bolesť bruška vie poriadne potrápiť. Čaká nás poradňa na pediatrii, tak uvidíme, čo nám pani doktorka poradí.

Ako som už písala, v tomto som úplne neskúsená, keďže Jakubko ani Matejko našťastie bolesťami bruška netrpeli. Úspechom je aspoň to, že Adamko z mliečka krásne rastie, už má viac ako 4 a pol kila. Vytiahla som svoje staré záznamy a zistila som, že Matejko bol v mesiaci ešte väčší valibuk – mal skoro 5 kilogramov, zato Jakubko mal necelé tri. Je skvelé uchovávať si tieto záznamy, pretože hoci som bola presvedčená, že na žiadny dôležitý moment nezabudnem, už teraz často premýšľame, či nejaké huncútstvo urobil Jakubko alebo Matejko. O pár rokov to bude ešte náročnejšie, keďže sa nám budú pliesť zážitky už troch detí.

Našťastie si robíme záznamy a množstvo spomienok si uchováme aj vďaka Babywebu a nášmu blogu.:-) Dúfam, že už nás čakajú len krásne dni a bolesti bruška vystrieda len bolesť z udretého kolena či modrine na čele – lebo aj tie patria k životu. 🙂