Tak sme si sadli k počítaču a zvažovali sme, kam sa chceme vlastne vydať. Naše podmienky boli jasné – cesta prístupná pre kočík a vhodná pre malé deti, cieľ cesty: niečo, čo chlapcov zaujme. A tak sme sa napokon rozhodli, že si urobíme výlet na Pohansko.
Pre tých, ktorí toto miesto nepoznajú, Pohansko sa nachádza kúsok od Břeclavy, takže z vlakovej stanice sme mohli ísť pešo – asi 4 kilometre. Je to rozsiahle veľkomoravské hradisko. Čo bolo pre chlapcov zaujímavé, bol tu zrekonštruvaný dom z obdobia Veľkej Moravy a kultový objekt, okrem toho sa tu nachádza lovecký zámoček z 19. storočia a vojenské bunkry z obdobia 1. republiky. Teda každý si tu nájde to svoje. A keďže Pohansko sa nachádza v najväčšej obore v Českej republike, dostanete sa tam jedine na bicykloch alebo peši, takže vás čaká pekná prechádzka lesom. Musím ale povedať, že pre chlapcov bolo najzaujímavejšie zbieranie gaštanov, ktoré sme našli cestou a samozrejme zmrzlináááá!
A čo cestovanie vlakom? Do Břeclavy sme cestovali moderným EuroCity, ktoré ma maximálne sklamalo. Cestovali sme vozňom určeným pre rodiny s deťmi – teda neviem, podľa čoho nadobudli dojem, že je to vhodné pre rodiny s deťmi. Kočík sme museli vysoko zdvihnúť, aby sme sa tam dostali a do kupéčka sme sa s ním nedostali vôbec. Kupé bolo stiesnené, nič čo by tam deti zaujalo. Cestou späť mal vlak EuroCity 40 minútové meškanie, tak sme sa rozhodli cestovať obyčajným „osobákom“. Cesta nám sice trvala dvakrát tak dlho ale cestovanie to bolo príjemné, pohodlné a deti boli maximálne spokojné.
Vozeň bol takmer prázdny, takže Kubko i Maťko mali každý pre seba dvojsedadlo, na ktoré si mohli aj pohodlne ľahnúť a my sme sedeli i s kočíkom cez uličku. Keďže osobný vlak nejde tak rýchlo, mohli sme cez okno pozorovať ubiehajúcu krajinu. Napriek tomu, že sme cestovali namiesto 30 minút hodinu, chalani boli úplne v pohode. Takže naša skúsenosť do budúcnosti – s deťmi už neskúšame žiadne moderné spoje, cestovať budeme už jedine klasickým osobákom.
Adamko ako najmladší cestovateľ bol úplne fantastický. Celý deň si v kočíku „rozprával“, „spieval“ a keď ho unavilo dívať sa okolo seba, tak si pospal. Cestou domov dokonca požičal kočík svojmu bráškovi, keďže Matejko nám v električke zaspal a nebolo možné ho zobudiť. Doma sme ho z kočíku len presunuli do postele a spal až do rána. Ale čo je skvelé, overili sme si, že s deťmi zvládneme aj dlhšie výlety úplne v pohode (teda úplne nie, pretože my s manželom sme boli úplne zničení). Takže uvidíme kam sa vyberieme nabudúce. 🙂
-352x198.jpg)
