Kauza školka
Dúfala som, že k dobrým správam budem môcť pripojiť i tú, že Matejko bol prijatý do škôlky ale bohužiaľ, tento zázrak sa neudial. Neboli sme síce odmietnutí úplne, pretože pani riaditeľka nám napísala, že máme čakať, tak dúfam, že sa predsa len dočkáme. Keďže začiatok školského roka sa však nezadržateľne blíži, museli sme hľadať pre Matejka alternatívu.
Kontaktovala som miniškôlku, ktorú navštevoval Jakubko a našťastie ešte mali zopár voľných miest. Síce len na jedno dopoludnie v týždni ale viac by sme si aj tak nemohli finančne dovoliť. Jedno dopoludnie týždenne totiž stojí mesačne toľko ako Kubkova normálna škôlka, ktorú navštevuje každý celý deň. 🙁 Pre Matejka tak máme dobrú správu – môže sa tešiť do škôlky. A snáď sa časom dostane i za Kubkom.
Veľký výlet
Tatinko mal služobnú cestu na Slovensko, tak sme si zašli na predĺžený víkend k babičke a dedkovi. Neďaleko od nich je krásna rozhľadňa, na ktorú sme sa už dlhšie chystali, tak sme si urobili výlet. Našťastie sa tam dá dostať i s kočíkom, takže sme mohli ísť aj s Adamkom. Ako som už iste písala, ja nie som typ nosiacej maminky a naviac Adamkovi sa v nosičoch veľmi nepáči, takže keď sa niekam chystáme, vždy si zistíme, či sa tam dostaneme i s kočíkom.
Kubko s Maťkom boli naozaj šikovní a celú cestu zvládli po svojich nožičkách a bolo to asi šesť kilometrov, čo si myslím, že pre takých drobcov je celkom dosť. Ale som rada, že to bez väčšieho reptania tak krásne zvládli. Bola by som rada, keby sme v budúcnosti mohli chodiť s deťmi poznávať krásy Slovenska i Česka, či už na peších túrach alebo na bicykloch, tak ich na to pomaličky pripravujeme.
Výlet ich tak krásne unavil, že po návrate spali až do večera. Naviac dedko ich vzal do svojej izbičky na poval, takže mali obrovský zážitok, že tam spali v spacákoch. U babičky sme si užili i pravú letnú opekačku, dokonca až dvakrát. Špekáčky boli síce super ale musím povedať, že pre mňa je tou najväčšou pochúťkou zemiak upečený v pahrebe. Myslím, že koniec leta sme oslávili ako sa patrí a môžeme sa pomaličky chystať na jesenné škôlkárske povinnosti.
Musím sa priznať, že sa na to veľmi teším, znovu budem mať pokojnejšie dni a budem sa môcť venovať i práci. Zároveň viem, že budem zase ťažko prežívať to, že už i môj druhý drobček ide do škôlky. Ach jaj, ten čas tak neúprosne letí. Ešte šťastie, že mám Adamka. Len neviem, čo budem robiť, až pôjde do škôlky i on. 🙂
-352x198.jpg)
