Vybrali sme sa po tretí krát na chorvátsky ostrov Pag a ani tentokrát nás nesklamal ubytovaním, plážami, počasím ani stravou. Spoločnosť nám robili naši kamaráti, ktorí majú rovnako staré dcéry ako sú Kubko s Maťkom, takže kluci mali perfektné parťáčky. Pri mori sa poriadne vybláznili a ako sa ukázalo, Adamko sa narodil naozaj v správnom znamení zverokruhu, lebo ako rybička bol v mori od začiatku pobytu skoro ako doma. A keď prišiel večer a Adamko nám sladko zaspinkal (lepšie povedané odpadol do postieľky), sadli sme si s kamošmi na terasu a dlho do večera sa rozprávali pri dobrom vínku. Deti sa zabavili spolu a my dospelí sme mali trochu času na seba.
Všetko by bolo priam idylické, keby nám Adamko nedostal po troch dňoch na dovolenke vysoké horúčky. Tie neprestávali tri dni a tak sme mali možnosť zoznámiť sa s chorvátskou pohotovosťou. Tu musím poznamenať, že napriek mojim obavám ma chorvátska pohotovosť milo prekvapila. Venovala sa nám milá mladá lekárka, ktorá rozprávala plynule po anglicky a tak sme sa dozvedeli, že Adamko dostal bakteriálnu infekciu (zrejme z morskej vody), takže namiesto toho, aby morská voda Adamkovi liečila ekzém na nožičkách, vyvolala mu zdravotné problémy, ktoré sme museli liečiť antibiotikami. Takže zvyšok dovolenky sme strávili v apartmáne a von sme vychádzali ako sovy po západe slnka. Našťastie sa nám dva dni pred odchodom nad hlavami zatiahlo, slniečko sa nám schovalo a to, čo ostatných dovolenkárov rozmrzí, nám umožnilo užiť si prechádzky okolo pláže aj za denného svetla. Napriek týmto patáliám sme si ale dovolenku užili a domov sa vrátili plní krásnych zážitkov a psychicky oddýchnutí (keďže Adamko toho v noci moc nenaspal, o fyzickom oddýchnutí veľmi hovoriť nemôžeme) 🙂
Po návrate sme si pre istotu zašli k lekárke a po jej závere, že sme už v poriadku sme sa vybrali na prázdniny k babičke. Ale samozrejme ani tu nemohlo byť všetko bezproblémové a tak sa Adamko hneď na druhý deň prebudil s veľkými červenými fľakmi po celom telíčku. Keďže ako mamina alergických detí som hneď pochopila, že ide o silnú alergickú reakciu, vybrali sme sa pre istotu na pohotovosť. Očakávala som, že Adamko bude musieť pretrpieť nejakú injekciu s kortikoidmi, keď ho však pani doktorka uvidela, okamžite nás hospitalizovala – tentokrát sme si vyskúšali detské oddelenie nemocnice v Uherskom Hradišti.
A hoci na pobyte v nemocnici nie je samozrejme nič príjemné, na túto nemocnicu nemôžem povedať jediné krivé slovo. Všetok personál od lekárov cez zdravotné sestry, ošetrovateľky až po upratovačky bol úžasne milý, empatický a naozaj sa snažili, aby bol ten pobyt pre nás čo najpríjemnejší. Čo ma prekvapilo asi najviac bola správanie pani doktorky na vizite, ktorá keď uvidela, že Adamko spinká, povedala, že ho predsa nebudeme budiť a príde sa na neho pozrieť neskor. Toto bolo naozaj gesto, ktoré som ešte nezažila, hoci som za posledných 6 rokov bola s deťmi hospitalizovaná už päťkrát. Takže tejto nemocnici dávam plný počet bodov.
Ale našťastie Adamkovi sa rýchlo uľavilo a po troch dňoch hospitalizácie nás v podstate úplne v poriadku prepustili domov s diagnózou – bližšie neurčená alergická reakcia. Podľa pani doktorky, ktorá nás prijímala to vyzeralo na potravinovú alergiu. Nech som však premýšľala ako to len šlo, na nič, z čoho by mohol mať takúto reakciu som neprišla. Takže sa prikláňam skôr k názoru, že to bola alergická reakcia na antibiotiká z Chorvátska, ktoré dobral dva dni pred kožnou reakciu. Takže budeme dúfať, že tak skoro žiadne antibiotiká brať nebudeme a leto si už budeme iba užívať.
-352x198.jpg)
