Do tretice všetko dobré?

Tento rok sme si zopakovali dovolenku v Chorvátsku na ostrove Pag s našimi kamarátmi. Trošku sme sa obávali, ako to tam zvládneme so štyrmi huncútmi, ale na počudovanie to bolo lepšie ako minulý rok. Starší drobci sa chceli neustále potápať a pozorovať podmorský svet, učili sa šnorchlovať a mladší boli maximálne spokojní s vedierkami a lopatkami v plytkej vode. Takže na rozdiel od minulého roka sme si mohli občas aj posedíte.

Veselé to bolo v apartmáne. Prckovia obvykle chceli všetci jednu hračku, takže neustále sa o niečo doťahovali. Maťkovi sa pomaly rozväzuje jazýček a momentálne je jeho najobľúbenejším slovom „mele“ (rozumej moje). A samozrejme jeho je úplne všetko a nehodlá sa s nikým deliť. Jakubko sa samozrejme snaží presadiť a v týchto malých bojoch zvíťaziť, takže to často končí vzájomným doťahovaním, sácaním a v Maťkovom prípade aj hryzaním. Snažím sa byť spravodlivá a snažím sa naučiť ich dohodnúť sa, ale nie vždy sa mi to darí. Často mi jednoducho prasknú nervy a obaja skončia v kúte. Tento trest sa nám osvedčil asi najviac. Keď ich pošlem do inej miestnosti a nemôžu byť pri mne, prípadne dopozerať rozprávku, to je pre nich najväčší trest. Nie že by som sa vyžívala v trestaní, bolí ma to viac ako ich, ale často si už s nimi neviem rady.

Jediné, čo mi dovolenku trošku komplikovalo, boli moje nevoľnosti. A s tým úzko súvisí naša najväčšia novinka. Asi ste už uhádli, že okrem maminky som zase i tehuľka. 🙂 A bude zo mňa trojnásobná matka. Je to nádherné a zároveň desivé. Z miminka ukrytého v mojom brušku mám samozrejme obrovskú radosť, ale zároveň sa trošku obávam budúcnosti. Aj preto sme s tretím dieťatkom s manželom váhali. Keby išlo len o to byť rodičom, mali by sme obrovskú rodinu. Ale bohužiaľ dnešná doba veľkým rodinám príliš nepraje. Zabezpečiť ich bude naozaj dosť náročne a trochu sa obávam, ako sa po 9-ročnej pauze zamestnám. Ale spočítali sme si všetky plusy a mínusy a som vďačná za ten obrovský dar, ktorý je bezpečne ukrytý v mojom stále sa zväčšujúcom brušku. Pretože hoci som v 8. týždni, svoj poklad už neutajím. 🙂

Na rastúce bruško sa teším azda ešte viac, ako keď som bolo tehotná po prvýkrát. Možno preto, lebo viem, že je to naposledy. Chcem si užiť každý jeden okamih a na nič nezabudnúť. Naší chlapci už vedia, že budú mať súrodenca. Matejko si to samozrejme veľmi neuvedomuje, nevie presne čo to znamená, ale Jakubko sa veľmi teší. Predsa len je starší a hlavne to už raz prežil. Pýta sa ma, kedy sa už narodí, či už kope a či to môže cítiť a veľmi sa teší ako bude kočíkovať. Dúfam, že to nadšenie Kubkovi vydrží, a dúfam, že Matejko nebude príliš žiarliť. A za seba dúfam, že to všetko zvládnem a nebudem zanedbávať ani jedno svoje slniečko.
Tak som vyčerpala naše horúce novinky a budem sa tešiť opäť nabudúce.

Romana je v 8. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.