Skôr ako som sa sama stala matkou, hovorila som si, že dieťa, ktoré sa trieska o zem a hystericky jačí, dieťa, ktoré odmieta v noci spať či ktoré robí rodičom scény v obchode, keď mu niečo nechcú kúpiť, je proste rozmaznané a rodičia sa mu evidentne správne nevenujú. Keď som videla ako nejaký rodič kričí na dieťa, myslela som si – Čo je to za hysterku? S deťmi sa predsa treba porozprávať a rozumne im všetko vysvetliť.
A potom som sa stala matkou. A nielen to – trojnásobnou matkou. 🙂 Matkou, ktorá už takmer rok poriadne nespala, jedla v rýchlosti, najradšej nosí tepláky, prípadne legíny – to je viac in, nakupuje všetko, čo sa dá cez e-shopy a ktorá za maximálny relax považuje to, keď má na dve hodiny prázdny byt a môže v pokoji upratovať.
Keď čítam svoje slová, sama sa ich hrozím. Kam som sa to stratila? Je matka nútená vzdať sa samej seba? Vždy som bola presvedčená, že nebudem tá mamina, ktorá bude chodiť stále oblečená v teplákoch bez make-upu a s vlasmi zmotanými do drdolu. Bola som presvedčená, že aj mamina môže vyzerať príťažlivo, venovať sa aj sama sebe a svojim koníčkom. Potom sa na seba pozriem do zrkadla a vidím presné tú maminu, ktorou som nechcela byť – unavenú, neupravenú a vystresovanú.
Takže prvým krokom k úspešnej zmene je uvedomenie si problému. To mám za sebou. Objednala som sa ku kaderníčke, nalakovala si nechty, kúpila zopár kúskov oblečenia a vymyslela (teda spoločne s manželom) náš spoločný rodinný koníček – pretože buďme realisti, ešte pár rokov sa od detí nepohnem. A našim rodinným koníčkom sa stala cyklistika – teda ešte sa len stane, ale pracujeme na tom. Jakubko dostal nový perfektný bicykel a prvé jarné slniečko sme využili na to, aby sa s ním Kubko zžil a Matejko sa začal učiť bicyklovať na Kubkovom prvom bicykli. Zatiaľ s prídavnými kolieskami ale tie plánujeme odmontovať hneď, ako sa Matejko naučí pedálovať a dívať sa pri tom dopredu :-). Môj bicykel konečne privezieme od mojich rodičov – nesedela som na ňom už sedem rokov, na tatinkov primontujeme sedačku a môžeme vyraziť. Zatiaľ samozrejme neplánujeme žiadnu dovolenku na bicykloch ale chystáme sa spoznávať okolie Brna na dvoch kolesách.
Teším sa na jarné slnečné dni, ktoré ma vždy po dlhom zimnom spánku prebudia znova k životu a nejakej aktivite. Teším sa, že zas budeme môcť tráviť dni vonku na slniečku a dúfam aj tých viróz bude menej ako v zime. Teším sa na ihriská a cvičiská, prechádzky do prírody, spev vtákov a najväčšiu radosť mám z toho, že som konečne mohla odložiť zimné kombinézy a vychystanie sa von nám už nebude trvať hodinu (zvládneme to možno aj za 45 minút). 🙂
A teším sa na to, že si znovu uvedomím aké nádherné je to, že som mamou a nie hocijakou – trojnásobnou mamou tých najúžasnejších detí na svete. Áno, som unavená, vyčerpaná, občas kričím, nezvládam prežiť deň bez toho, že by som sa psychicky nerútila ale musím sa naučiť, že aj ja som len človek a mám právo na svoje chyby. Inak by som sa nedokázala tešiť z krásnych chvíľ, ktoré s mojou rodinou prežívam a neustále by som sa trápila výčitkami svedomia. Nie som dokonalá matka ale svoje deti ľúbim nadovšetko na svete a snažím sa im dať všetko, čo môžem. A napriek tomu, že ma občas doháňajú k šialenstvu, vie, že sú tými najdokonalejšími osobnosťami a ja sa nikdy neprestanem čudovať tomu zázraku, čo sme s manželom z našej lásky stvorili.
-352x198.jpg)
