Čo je naozaj dôležité

Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz

Stále je tu niečo iné, čo si vyžaduje moju pozornosť a ja si vždy v nedeľu večer uvedomím, že ďalší týždeň prešiel a ja som si to ani nestihla poriadne všimnúť. Ale našli sme si s drobčekom čas, ktorý patrí len nám dvom. V noci ma navštevuje v mojich snoch – občas riadne strelených, že ani sama im nerozumiem, ale vždy vo mne zostane ten krásny pocit, že som svoje dieťatko držala v náručí, cítila tú krásnu vôňu, ktorú majú len novorodeniatka a mohla som sa chvíľočku venovať len jemu.

Dúfam, že aj drobček cíti, že tie chvíle patria len nám dvom. Počas bdenia je totiž všetka moja pozornosť momentálne sústredená na Jakubka. Už týždeň ho moria vysoké horúčky, ktoré nie a nie odísť. Boli sme dvakrát na pohotovosti, raz u našej pani doktorky a záver stále ten istý – viróza, treba len vydržať. Ale ako, keď vidím, že Kubko je stále slabší, skoro vôbec neje, dostávam do ňho len tabletky a sirupy na zníženie horúčky.

Takmer každý deň robíme aj zábaly, pretože teplomer stále ukazuje nad 39 stupňov. Keď si predstavím, že ja som úplne hotová, keď mám dva dni teplotu nad 38 stupňov, tak si neviem ani predstaviť, ako sa asi musí cítiť. Ale je pravda, že deti toho znesú oveľa viac ako my dospelí a keď vidím, aký je môj chlapček statočný, tak som nesmierne pyšná a zároveň šialene vystrašená mamina.

Po piatich dňoch horúčiek nám konečne dali antibiotiká. Nie že by som bola zástancom antibiotík, snažím sa im skôr vyhnúť ale teraz som si ich skoro sama žiadala, len aby sa mu už konečne uľavilo. Na pohotovosti mu robili CRP vyšetrenie, ktoré bolo mierne zvýšené, takže okrem virózy, je tam už aj nejaká baktéria.

Podľa lekárky zrejme chytil dve rôzne virózy a keďže bol ešte oslabený po predchádzajúcej chorobe, poriadne si to odniesol. Upozornila nás, že horúčky môžu ešte tak tri dni pretrvávať, kým antibiotiká zaberú, tak dúfam, že už máme to najhoršie za sebou.

Nejakú virózu chytil samozrejme aj Matejko ale ten ju zvláda úplne v pohode. Ale vidí a cíti, že sa niečo deje a stále si vyžaduje moju pozornosť, hlavne večer a v noci. Takže okrem toho, že si už veľmi želám, aby sa Kubkovi konečne uľavilo, čisto sebecky dúfam aj v to, že sa už konečne vyspím.

Po týždni bez poriadneho spánku už chodím ako mátoha. Cez deň som v neustálom kolotoči, pochytila ma upratovacia horúčka, aby som zničila všetky bacily, ktoré máme doma, takže ma na nohách drží adrenalín. Keď ale príde večer, padám dolu nosom a to ma čaká vlastne to najhoršie. Aj keď Kubko spí, neustále ho kontrolujem, či mu nestúpa teplota, pretože tá mu v priebehu hodiny dokáže vyletieť naozaj vysoko.

Som šťastná, že aspoň ja sa zatiaľ držím a že sa nemusím obávať aj o drobčeka v brušku. Tomu ako sa zdá je v brušku dobre a ja dúfam, že to tak aj zostane.

Myslela som si, že v tomto období budem v kolotoči Vianočného upratovania, nakupovania a pečenia. Vianočné upratovanie som len premenovala na ničenie baktérií (po dlhej dobe dokonca periem okrem obliečok aj vankúše a paplóny), nakupujem cez internet a na pečenie akosi neostáva čas. Hoci nákupy som si čiastočne užila.

Moja mamina si vzala dovolenku, aby mohla strážiť chlapcov počas mojich vyšetrení (tento týždeň to bola poradňa, endokrinológia i glukózový test – mimochodom všetko je v poriadku, len mám trošku menej vápniku, takže ho poctivo dopĺňam) a ja som tento čas využila i na vianočné nákupy. Ani neviem po akej dlhej dobe som sa dostala na nákupy bez detí, takže som sa ho snažila naozaj naplno vychutnať.

Večer som ešte stihla stretnutie s priateľmi na Vianočnom punči, takže to bol pre mňa taký dovolenkový deň. Na tieto Vianoce sa teším viac ako kedykoľvek predtým, pretože dúfam, že ich oslávime konečne všetci zdraví.

Takže želám Vám všetkým hlavne veľa zdravia v tento predvianočný čas, pretože zdravie je naozaj ten najväčší poklad.

Romana je v 27. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.