Človek – tvor spoločenský

Keďže týždeň pred besiedkou sme trávili na Slovensku, nevedela som, ako Kubko zvládne prípravu na besiedku a bála som sa, že bude pre to v strese. Ale na besiedku prišiel aj Kubkov dedko a tak Kubka už nič iné nezaujímalo. Tešil sa, neustále na nás mával a krásne sa zapájal do programu. Samozrejme nie všetko vedel ale pripájal sa k ostatným s neustálym širokým úsmevom na tvári. A keď úplne pošepky ale predsa len recitoval báseň pre mamičku, ako inak maminke po tvári tiekli slzy ako hrachy. Namaľoval mi aj krásny portrét a vyrobil prianie. Všetky takéto výtvory si odkladám, tak sa obávam, že pri troch deťoch budem na ich výtvory potrebovať ďalšiu miestnosť.

Matejko si našiel auto, takže celú besiedku sa pekne hral, čo bolo super. Samozrejme nečakala som, že bude sedieť a dívať sa na program, takže bolo výborné, že si našiel zábavku. A musím veľmi pochváliť aj Adamka, pretože celú besiedku bol tichučko a díval sa na detičky. Celú cestu domov potom síce preplakal, pretože už bol veľmi unavený ale na besiedke bol frajer.

Matejko už tiež veľmi potrebuje spoločnosť ďalších detí a tak som sa rozhodla, že Adamko je už dosť veľký na to, aby zvládol návštevu detského klubu. Adamko tam bol zase za hviezdu ako najmladší účastník, Matejko sa pekne zahral a ja som sa tiež mohla porozprávať s ďalšími maminkami, takže to bolo perfektne strávené dopoludnie.

Po návšteve klubu nás s Adamkom čakala prvá poradňa u našej pediatričky v Brne. Takže náš chrústik už meria 64 cm a váži 6140 g. Rastie nám do krásy, bolesti bruška nás už našťastie opustili a jediné, čo nás ešte trápi je neustále suchá pokožka. Zatiaľ nezabral žiaden krém, ktorý sme vyskúšali. Pani doktorka nám doporučila čistý slnečnicový olej a kúpele s ovsenými vločkami, tak som zvedavá, či to zaberie. O výsledkoch vás budem určite informovať.

V sobotu sme k nám pozvali kamarátov. Pôvodne sme chceli počkať kým nám nedokončia zateplovanie bytov ale keďže to trvá tak dlho, rozhodli sme sa, že zvládneme aj bojové podmienky. Deti si to s kamošmi poriadne užili a my sme sa po dlhej dobe zhovárali aj s dospelými. Adamko zase raz ukázal aké je skvelé dieťa a návštevu zvládol bez problémov ako velčák.

Rozhodli sme sa využiť aj krásne počasie a vybrali sme sa na výlet za pamiatkami mesta. Chlapcom sa samozrejme najviac páčili fontány a na moje prekvapenie sme ich návštevu zvládli aj bez prezliekania mokrých vecí. Jediné, z čoho som bola dosť nervózna boli preplnené električky, namiesto ktorých som stále videla len hromadu bacilov, takže hneď po vystúpení z električky sme si celá rodina čistili ruky antibakteriálnym gélom. No čo, stáva sa zo mňa úzkostlivá matka.

Toľko náš spoločenský týždeň. Všetci sme si ho naplno užili a ja dúfam, že bez akýchkoľvek zdravotných následkov budeme podobnými akciami napĺňať náš rodinný program.