Citová hojdačka

Teda to som si aspoň myslela. Na druhý deň sme sa však chystali do škôlky, keď si Kubko začal sťažovať na bolesť bruška a pri dverách vyvrátil svoje raňajky. Takže sme sa zase vyzliekli a Kubko strávil deň doma. Dúfam, že mu len nesadli raňajky a nechytil nejakú brušnú virózu. Sama som ju prekonala asi pred mesiacom a o opakovanie naozaj nestojím.

Ale preč s negativizmom, tak hurá, blížia sa veľkonočné sviatky. Rozhodne nie som fanúšik veľkého upratovania a domácich prác celkovo ale pred Veľkou nocou si to naozaj užívam a teším sa keď v pekný slnečný deň umývam trebárs okná. Neskutočne sa teším na pečenie a teším sa že tento rok mi už chlapci pomôžu s veľkonočnou výzdobou. Teším sa z toho, že už môžeme chodiť na ihrisko a neviem sa dočkať, kedy si urobíme nejaký väčší výlet aj s tatinkom.

Vždy na jar akosi pookrejem a ako by som sa aj ja zobúdzala zo zimného spánku. Ale čo je paradox, zároveň sa ma chytajú aj nejaké smútky a clivota. Chytá sa ma nejaká zvláštna nervozita a nálady sa mi menia ešte rýchlejšie ako v tehotenstve. V jeden moment sa smejem z nejakého huncútstva mojich drobcov a o chvíľu by ma rozplakalo, že už sú takí veľkí a ja budem musieť zakrátko vymeniť dni strávené s deťmi za pracovné povinnosti.

Práca je momentálne moja najväčšia dilema. Chvíľu mám pocit, že už potrebujem nastúpiť do zamestnania, inak sa zbláznim. A o chvíľu som nešťastná z toho, že takéto skvelé obdobie sa už nevráti, že už nikdy nestrávim toľko času so svojimi deťmi a čaká ma práca, práca, práca až do dôchodku. Cítim už nutkavú potrebu venovať sa sebe a svojmu rozvoju, opäť sa venovať práci, smerovať k nejakému cieľu a niečo dosiahnuť. Nie že by som plánovala nejakú kariéru, to nie, ale potrebujem sa už realizovať aj mimo svojej rodiny. Moja rodina je a vždy bude mojou prioritou ale je pravda, že ženou v domácnosti by som dlhodobo byť nemohla. Hoci som ňou už takmer 5 rokov. Závidím ženám, ktoré majú po materskej dovolenke kam nastúpiť. Keďže ja som na materskú dovolenku nastupovala ako nezamestnaná, budem začínať od nuly. A tie, ktoré ste to zakúsili, iste viete, aký je to stres. Som veľmi rada, že sa mi podarilo nájsť prácu na doma, takže sa necítim úplne neschopná. Je to len brigáda ale mám pocit, že aspoň niečo robím. Aj keď aj táto brigáda mi riadne motá hlavu. Keď je práve plno práce a ja pracujem 4 hodiny denne, mám výčitky, že sa dosť nevenujem deťom a čakám na voľnejšie obdobie, aby som si trochu oddýchla. Keď potom príde obdobie, že žiadna práca nie je, neustále sledujem mail, či sa tam niečo neobjaví. Proste večne nespokojná.

Dúfam, že moja nervozita sa stratí skôr ako sa zo mňa môj manžel celkom zblázni. Je mi neustále veľkou oporou a drží ma nad vodou, keď mám pocit, že sa topím. Takže vidíte. Som šťastná žena. Mám úžasného manžela, moje skvelé deti, ktoré mi rozžiaria každý deň a mám to šťastie, že ešte môžem byť s nimi doma a sledovať ako rastú a byť pri každom ich úspechu či pofúkať im každú odreninu. A že ich teda majú! : -)

Tak vidíte, moja nálada sa niekoľkokrát zmenila i počas písania tohto blogu. Len dúfam, že takto strelená nie som sama a že nás je viac, ktoré na materskej tak trochu blbnú. Ale ruku na srdce, nie je to to najkrajšie obdobie v živote?