Foto z ateliéru rodinné fotografie Fotopromě.cz
Som už naozaj „veľká“ a občas mám pocit, že tehotnou snáď zostanem nastálo. Poslíčkovia nás už niekoľkokrát postavili do pozoru ale zatiaľ sme ešte stále 2v1. Posledné dni už začínajú byť dosť namáhavé, keďže sa ledva hýbem, ťažko vstávam, ťažko si sadám a dostať sa v noci z postele do kúpeľne je takmer nadľudský výkon – hlavne keď sa ponáhľam :-).
Napriek tomu, že si už naozaj veľmi želám svojho drobčeka porodiť, viem, že mi bruško bude veľmi chýbať. Hoci ma všade tlačí a obmedzuje, je to tá najkrajšia záťaž, ktorú môže maminka nosiť. Jakubko mi niekoľkokrát za deň prikladá rúčky na bruško, rozpráva sa s bračekom a pusinkuje ma a je úplne nadšený, keď mu drobček kopaním odpovedá. Už sa ho nevie dočkať a neustále ma zasypáva otázkami o jeho narodení. Naposledy ma prekvapil svojou žiadosťou, že by chcel vidieť trubičku, ktorou miminko teraz v brušku papá :-).
Matejko tiež cíti, že sa niečo deje a akoby tušil, že maminka na niekoľko dní odíde, pretože si ma neustále stráži a keď mu na chvíľku zmiznem z dohľadu, už ma hľadá. Keď si popoludní ideme všetci spolu pospinkať, obaja sa ku mne pritúlia a držia ma za ruky a aj v spánku kontrolujú, či som pri nich.
Začali sme trénovať večerné zaspávanie bez rodičov, pretože vyžadovali, aby sme s nimi boli stále dlhšie a nechcela som ich o to pripraviť po narodení bračeka. Takže teraz večer prečítame rozprávku, tatinko porozpráva jednu vymyslenú a chlapci zaspinkávajú sami. Niekedy to trvá dlhšie, niekedy kratšie, ale zatiaľ sa nám celkom darí. My si chodíme ľahnúť zarovno s deťmi a snažíme sa využiť, že sa ešte môžeme poriadne vyspať. Nadránom sa potom často rozprávame, pretože sa už o štvrtej budíme dokonale vyspatí :-).
Ja už začínam byť poriadne nervózna a neustále sa kontrolujem a čakám, čakám a čakám, kedy to už začne. Tak mi držte palce a ja dúfam, že nabudúce vám už budem písať ako šťastná trojnásobná maminka :-).
Romana je v 39. týdnu těhotenství. Podívejte se, co se děje s jejím tělem a jak roste miminko.