Čarodejnice, spachtoš a malý cyklista

KLUB TĚHULEK! ROMANA Opäť máme za sebou týždeň naplnený udalosťami – tentokrát našťastie len tými pozitívnymi. Už sme sa pekne všetci zžili a ja mám pocit, že sme veľká rodina odjakživa. Obdobie môjho posledného tehotenstva mi pripadá tak veľmi vzdialené akoby to bolo pred niekoľkými rokmi. A to má náš chrústik „iba 7 týždňov“.

Teda neviem, či sa pomenovanie chrústik pre neho ešte hodí. Rastie nám ako z vody (alebo z mlieka?) a už má na nožičkách poriadne záhyby. 🙂 Je to malý pokladík, ktorý krásne spinká, krásne sa smeje, hoci máva svoje obdobia, keď sa chce iba nosiť. A nestačí mu aby sme ho držali v náručí, musíme sa s ním prechádzať. Ale myslím, že to bude jeho zvedavosťou a jednoducho ho nebaví ležať na jednom mieste. Teším sa na obdobie, kedy už bude do ručičiek chytať hračky a bude pomaličky objavovať svet. Jeho bratia sa už tiež nevedia dočkať, aby sa s ním mohli hrať a učiť ho všetky lumpačiny.:-)

V piatok som večer vytiahla spací vak, že ho vyskúšame. Jakubkovi ani Matejkovi sa v ňom nepáčilo, Adamko je zase nepokojný v zavinovačke. A skutočne nás prekvapil. Adamko zaspinkal o 9 večer a ja som zaspala chvíľku po ňom. O pol 5 ráno nás zobudil Jakubko, že mal zlý sníček a ja som si uvedomila, že som od večera Adamka nekojila. Zľakli sme sa, či je v poriadku ale ukázalo sa, že Adamko len sladko spinkal. Ja som si síce musela odstriekať mliečko ale ten výdatný spánok stál za to.

Rovnaká situácia sa opakuje každú noc, tak uvidíme ako dlho nám to vydrží. Adamko máva jeden dlhý spánok počas dňa a jeden v noci, kedy vydrží spinkať 5 až 7 hodín. Takže ja sa celkom v pohode vyspím a môžem načerpávať novú energiu. A že jej spotrebujem 🙂

V Jakubkovej škôlke sa konal čarodějnický slet, tak sme sa samozrejme zúčastnili. Chlapci mali od minulého roka kostýmy, tak si to naplno užili. Mali niekoľko stanovíšť, na ktorých mali plniť viaceré úlohy a za ich splnenie potom dostali odmenu. Večer bolo pálenie čarodejnice s opekaním špekáčikov (to znie dosť morbídne :-)), ktorého sme sa už nezúčastnili, pretože bolo dosť chladno a nechcela som riskovať, že niekto zase prechladne. Ale akcia to bolo vydarená, tak som bola rada, že sme sa jej zúčastnili.

Počas víkendu sme si urobili pekný výlet na Brněnskou přehradu. Chlapcom sa tam veľmi páčilo, dokonca aj Adamkovi, ktorý celý výlet prespal v kočíku len s jednou pauzou na kŕmenie. Samozrejme v ten deň sme vynechali popoludňajší spánok. Jakubkovi to už nevadí, rád si pospí ale nepotrebuje to. Horšie je to s Matejkom. Ten síce popoludní spinkať odmieta ale rozhodne to ešte potrebuje. Keď si popoludní neoddýchne, býva to s ním do večera veľmi ťažké. Je neposlušný, uplakaný a strašne otravný. Nikomu nedá pokoj a stále provokuje. Našťastie zvyčajne sa nám ho podarí ešte uspať, takže takéto dni nebývajú často. Aspoň zatiaľ.

Nedeľu sme venovali výuke bicyklovania a Kubko ju úspešne zvládol. Po asi hodinke na ihrisku sa dokáže sám na bicykli rozbehnúť, bicyklovať i zastaviť. Matejko zdedil jeho odrážadlo, takže sme celkom pojazdní. Teraz je problémom len to, že chcú ísť všade na bicykloch a sama to s nimi naozaj nezvládam. Takže bicykle budú asi naša víkendová aktivita.

Takže posledný týždeň bol síce dosť únavný ale plný zážitkov a ja sa už teším na ďalšie. 🙂