Budeme mať doma školáka!

Ďalšia vec, ktorej som sa obávala, bolo to, ako zápis zvládnem ja a koľkokrát mi vybehnú slzy rovnako ako pri každom Kubkovom veľkom dni. Ale prekvapila som aj samu seba, keď uslzené oči vystriedala len nefalšovaná a obrovská pýcha na môjho prvorodeného syna – na samozrejme toho najúžasnejšieho budúceho prváka pod slnkom. 🙂

Jakubko je veľmi šikovný, má obrovskú predstavivosť  a logické uvažovanie (v tejto oblasti našťastie nie je po mne. 🙂 V troch rokoch ovládal celú abecedu, v piatich začal čítať a dnes som zistila, že hláskuje lepšie ako tretiak. Tak som zvedavá, čo bude v prvej triede robiť. Hoci viem, že dnes už máloktoré dieťa ide do školy s tým, že sa nevie podpísať, mám pocit, že Kubko je naozaj dosť popredu a tak som zvedavá ako bude školu prežívať. Zatiaľ sa teší asi ako každý predškolák. 🙂

Hurá škôlka!

Okrem prváka budeme mať doma aj nového škôlkára. Aspoň teda dúfam, že štvorročný Matejko sa už do škôlky dostane bez problémov a nejakej intervencie u pani riaditeľky. Kúsok od domu nám stavajú aj novú školku, ktorá by do septembra mala byť hotová, tak nás čaká rozhodovanie, kam by Matejko mohol nastúpiť. Samozrejme hlavné bude to, kde ho prijmú.

A čo má Matejko ešte nové? Kiahne! (neboli plané neštovice). Tie sa vyskytujú u Jakubka v škôlke už asi dva mesiace a keďže Jakubko už v septembri nastúpi do školy, usúdili sme, že by bolo ideálne, aby ich po nástupe do školy mal už za sebou. A tak keď sa kiahne objavili u kamarátky, usporiadala „kiahňovú party“ a pokúsili sme sa deti nainfikovať. Už to vyzeralo, že sme boli neúspešní, keď sa práve na Veľkú noc objavili u Matejka. Dúfam, že aspoň keď ich máme už doma, nakazí sa aj Kubko. Je to divné, želať si aby dieťa bolo choré ale je fakt, že čím skôr ich chytí, tým lepšie ich zvládne. A hlavne bude super, kým ich zvládneme, kým som ešte na rodičovskej dovolenke, keďže mať kiahne znamená zostať tri týždne doma.

Matejko ich zvládol úplne v pohode, bez zvýšenej teploty či nejakej podráždenosti, dokonca ho pupienky ani moc nesvrbeli. Celkom sme sa zabávali, keď sme mu ich natierali tekutým púdrom a aby to bola väčšia sranda, tak sme ich počítali. Najviac sme ich napočítali 182. Teraz sa už nové neobjavujú, takže to najhoršie už máme za sebou. 🙂

Ach tie zuby!

Neustále premýšľam, či a ako skončiť s dojčením. Jakubko i Matejko sa odstavili sami v roku ale Adamko sa zatiaľ netvári, že by chcel prestať. Normálne by mi to nevadilo, veď dojčenie je skutočný zázrak a nikdy k svojmu drobčekovi nebudem bližšie ale už začínam byť vyčerpaná. Adamkovi momentálne znova rastú zúbky a ja dojčím aj päť, šesť krát za noc. Som nevyspatá, trpím bolesťami chrbtice a neviem či to ešte dlho ustojím. Ale je mi proti srsti odstaviť ho násilím. Pripadá mi to ako by som ho zrádzala. A hlavne chcem počkať, či sa u neho tiež neobjavia kiahne, pretože tie by sme asi bez kojenia len ťažko zvládali. Možno práve vďaka kojeniu je Adamko chránený a hoci som si pôvodne želala, aby sa nakazili všetci a mali sme to za sebou, teraz by som bola radšej, keby Adamko ešte zostal uchránený. Je pravda, že kým je dieťa malé, lepšie kiahne zvládne ale rok je predsa len málo.

Ale človek mieni, pán Boh mení, tak uvidíme ako sa to napokon vyvrbí. Tak nám držte palce, hlavne nech to všetko úspešne zvládneme. 🙂